Ivan's blog

Hľadanie novích blogerov

Ivan's picture

Nájsť nového blogera je ťažké. Povedzme, že niekoho tento projekt osloví, rozhodne sa tu aktívne prispievať, chcel bi sa zaregistrovať, ale nemá ako. Chcel bi niekoho kontaktovať, ale kontaktní formulár neexistuje, nie sú zverejnené žiadne telefónne čísla ani mailové adresi.

Kontaktní formulár tu svojho času bol, ale použivali ho akurát tak spameri. Tak som ho zrušil. Mailové ani telefónne kontakti nezverejňujem tiež kvôli spamerom. Nádejní bloger tak musí prejaviť istú mieru dôvtipu, abi sa ku mne dostal. Ale kde je vôľa, tam je cesta. A cesta tu je. A toto je práve test silnej vôle.

Snažím sa nájsť novích blogerov cez osobné kontakti. Na poslednej stretávke z gimnázia som oslovil jedného spolužiaka, teraz starostu už neviem akej obce niekde pri Topolčanoch. Veľmi sa mu tento projekt páčil a veľmi sa chcel pridať. Na následní mail, ktorí som mu po stretávke poslal, už ale neodpovedal. Predpokladám, že sa zľakol, keď uvidel moje príspevki, a zrátal si, že takto sotva získa voličov.

Mal som v pláne aj osloviť triednu zo základnej školi, slovenčinárku, už samozrejme roki na dôchodku. V sobotu máme stretávku po 40 rokoch. Mali sme ju mať na jej víslovnú žiadosť už pred 4 rokmi, ale prišiel covid. Ani z tohto mraku ale nezaprší. V pondelok totiž zomrela.

Teraz si predstavte, že bi potiahla ešte tíždeň a zomrela bi po našej stretávke, z ktorej bi prišla domov a informovala svoje okolie o projekte 1i, do ktorého ju lanári jeden jej bívalí žiak. Niekoho bi mohlo napadnúť, že ju mám na svedomí.

Toto naozaj nie je pre slabé náturi a zaprisahávam sa, že učiteľki slovenčini na dôchodku nebudem nikdi v tejto veci oslovovať.

Kadiaľ vedie cesta

Ivan's picture

V poslednom príspevku som písal o tom, kadiaľ podľa mňa cesta nevedie. Takže chcelo bi to aj pripomenúť, kadiaľ cesta vedie.

Potrebujeme mať veľké množstvo textov bez ipsilonu. Podľa možnosti kvalitních, ktoré svojim obsahom pritiahnu čitateľov. Preto aj vznikla táto doména. Oko si najskôr musí zviknúť a to sa nedá dosiahnuť inak ako čítaním.

A po dostatočnom množstve načítaních textov sa pre čitateľa text bez ipsilonu stane normou. A odtiaľ k aktívnemu používaniu už nie je ďaleko. A keď začne 1i používať kritická masa ľudí, potom sa začnú diať veci. Skôr ale sotva.

Celé to začína kvalitním obsahom napísaním s 1i. Kde ho zohnať? Snažím sa ho sám tvoriť najlepšie ako viem, ale to samozrejme nestačí. Naviše moje politické postoje iste nie sú mainstream, takže sotva oslovia väčší počet ľudí. Naopak - väčšinu ľudí pravdepodobne naserú, ale tu si nemôžem pomôcť.

Takže potrebujeme novích blogerov. Nanešťastie tu moje schopnosti končia. Po 14 rokoch je realita taká, že više 90% príspevkov na tejto doméne je mojich. Novích aktívne, dobrovoľne a pravidelne prispievajúcich blogerov som nebol schopní nájsť. To je skrátka fakt.

Iste, dali bi sa kúpiť. Kto to ale zafinancuje? Ja to odmietam platiť. Naviše na tejto doméne chcem mať iba príspevki ľudí, ktorí to robia z presvedčenia, srdcom a nie pre peniaze.

No dobre, povie si potenciálni noví bloger, ale načo sem budem písať, keď to tu aj tak nikto nečíta? A sme pri probléme sliepka vs. vajce. Samozrejme, že to tu nikto nečíta, pretože tu ani nie je dostatočne veľké množstvo pestrého a kvalitného obsahu. Prečo bi sa sem čitateľ mal unúvať chodiť, keď ako je mesiac dlhí, sa tu nič nezmenilo. Alebo zmenilo? Ale áno. A čo pribudlo? Zase covid. Už ma s tím fakt otravuje...

Samozrejme je možné tvoriť obsah s 1i aj mimo tejto doméni. Na FB napríklad aktívne prispieval Peťo Palkovič. Snáď mu to vidržalo do dnešních dní. Tam to ale pokiaľ viem celé končí.

Vlastne nie. Zabudol som, máme tu predsa prvú knihu napísanú s 1i. Tá je ale bohužiaľ určená a prístupná iba veľmi úzkemu okruhu čitateľov.

Nástroj som poskitol - sú ním pravidlá používania 1i. Platformu vitvoril - je ňou táto doména. A cestu ukázal. Už len po nej ísť.

Nekomplikujme veci

Ivan's picture

Podnetom pre tento príspevok je Jurajov ostatní článok. Snaží sa nájsť odpoveď na otázku, prečo je vlastne pravopis s ipsilonom komplikovaní.

Odpoveď je podľa mňa jednoduchá. Pretože ipsilon je zbitoční. Bodka. Dôkazom toho je táto doména, na ktorej sú stovki článkov iba s jedním i, pričom ani v jednom prípade nenájdete niečo, čo bi bolo kvôli tomu nejednoznačné alebo nezrozumiteľné. Nielen to - nájdete tu texti, ktoré podľa oficiálnich pravidiel ani len nenapíšete. Napríklad: s akím i sa to píše? Ak sa teda dá viac ako plnohodnotne písať bez ipsilonu, potom jeho používanie musí biť zbitočná komplikácia.

Juraj sa snaží racionálnim spôsobom presvedčiť fanúšikov ipsilonu o jeho nepotrebnosti v nádeji, že sa mu to podarí. Obávam sa ale, že tadiaľ cesta nevedie. Ten zoznam dôvodov môže biť siahodlhí, ale aj tak sotva presvedčí niekoho, kto sa vižíva vo vibraních slovách a podobních nezmisloch.

Tu totiž nejde o racionalitu, ale o emócie a pocit nadradenosti. V neposlednom rade ide o strach z toho, že preboha, čo si ľudia o mne pomislia, keď začnem písať s jedním i. Budem za debila. Pretože títo istí ľudia majú za debilov všetkích tích, u ktorích nájdu tzv. hrúbku.

Samozrejme rád sa budem míliť a držím palce Jurajovi, abi sa mu podarilo presvedčiť čo najviac fanúšikov ipsilonu.

Pravicová humoreska

Ivan's picture

Bívalej vládnej koalícii nemožno uprieť zmisel pre humor. Nástup do kampane pred posledními voľbami bol pozoruhodní - odštartoval ju bívalí premiér Heger s asi ročním predstihom plagátmi oznamujúcimi spájanie síl pravice. Založiť ďalšiu stranu na pravej strane politického spektra a argumentovať pritom spájaním síl - to chce veľkí zmisel pre iróniu a humor, ktorí ale volič neocenil. Už si nepamätám ako sa tá nová strana volala, ale do parlamentu sa nedostala. Hlasi, ktoré ale získala a ktoré tak prepadli, umožnili potom donovi robertovi zostaviť vládu. Ukážkové a priam až učebnicové spájanie síl.

Kollárova strana sa rozhodla ľuďom pripomenúť ako veľmi vedia pomáhať. Hej, skúste to visvetliť takej kaderníčke, ktorú ste zavreli doma. Do parlamentu sa nedostal ani on.

SaS hovorila niečo o tom ako mení hru - nikdi som nepochopil ako - ale hlavne zdôrazňovala hospodárski rast. Ten sa ale dosť ťažko dosahuje lockdownom, všakže? Do parlamentu nakoniec s odretími ušami preliezla. Zúfalí pravicoví volič to totiž niekomu musel hodiť.

Matelko, víťaz predposledních volieb, brázdil Slovensko hore dole a presviedčal chudákov Rómov, že dostanú tuším 500 euro, ak pôjdu voliť. Nakoniec v koalícii s nimi tiež s odretími ušami ale predsa do parlamentu preliezol.

Strana Za ľudí to pre istotu vopred vzdala a ani sa len neunúvala presvedčiť voliča. Do parlamentu sa preto nie veľmi prekvapivo nedostala - hoci teraz nie som si istí, či vôbec kandidovala.

Je pozoruhodné, že ani jedna zo strán bívalej vládnej koalície v predvolebnej kampani nespomenula ani jednu z dvoch dominantních tém uplinulého volebného obdobia - covid ani Ukrajinu. Ale prečo - ak som snáď niečo spravil dobre, tak sa s tím snáď pochválim, nie?

Alebo snáď voľbou tém naznačujem, že som niečo neurobil dobre? V takom prípade bi asi ale potom bolo dobre visvetliť voličovi, čo budem robiť nabudúce inak.

Kam sa až dá zájsť

Ivan's picture

Je všeobecne známe, že rusko, presnejšie bívalí ZSSR, si na začiatku druhej svetovej vojni rozdelili s Nemeckom Poľsko. Už menej známi je fakt, že ukradnuté územie Poľska Stalin nikdi nevrátil. V škole nám to nepripomínali z pochopiteľného dôvodu - nevizerá to totiž dobre.

Tam niekde asi treba hľadať korene dnešnej vojni na Ukrajine. Táto nehorázna krádež - dohodnutá s pánom Hitlerom - prešla rusom beztrestne. Západ to odkíval, pretože nemal chuť po porážke Nemecka ďalej pokračovať vo vojne s dovtedajším spojencom.

Komunistické rusko tak len pokračovalo v tradícii monarchov, ktorí rozširovali ríšu vždi, keď sa to čo len trochu dalo. Vísledkom je rozlohou najväčšia krajina sveta.

Po anexii Krimu sa Západu znova nechcelo s tím čokoľvek robiť. Vtedajší americkí prezident dokonca vihlásil, že na Krime je veľa ľudí, ktorí anexiu privítali. Nech sa páči.

S jedlom rastie chuť, však áno, takže prečo si nevziať aj zbitok Ukrajini? Presne ako hovoril Julo Satinský - všetci skúšame, kam sa až dá zájsť. V prípade ruska to platí doslova.

Všetko začalo posvätením krádeže víchodného Poľska na jednej z konferencií spojencov na sklonku druhej svetovej vojni. V naivnej predstave, že tam to skončí a bude pokoj až na večné veki vekov, amen.

Bezbrehé more stupiditi II

Ivan's picture

Krátko po posledních parlamentních voľbách, keď sa médiá ešte len spamätávali z volebného vísledku a kalkulovali kto pôjde s kím, som počul takúto úvahu v jednom tíždenníku, ktorí som pokladal za najmenej nepríčetní medzi všetkími našimi médiami: vraj don roberto na rozdiel od všetkích jeho predošlích volebních víťazstiev teraz nenájde plnú ale celkom solídne virabovanú špajzu. Bolo to mislené ako argument v neprospech dona roberta. Redaktor - mimochodom tiež majster sveta - chcel tím naznačiť, že don roberto sa snáď zľakne a nebude sa hrnúť do zostavovania vládi nad našou Džamahíriou.

Samozrejme praví opak bol pravdou. Don roberto sa mohol vikašľať na celú konsolidáciu verejních financií a 4 roki pripomínať sekeru statočne zaťatú Matelkom a spol. Neurobil to, čo mu slúži ku cti, pričom zvišovanie daní môže rovnako dobre a oprávnene otrepávať o hlavu "pravicovej" vláde. Virabovaná špajza ho tak nemohla ani v najmenšom odradiť.

Ako som napísal - bezbrehé more stupiditi. Nemenovaní tíždenník totiž spustil ďalšiu predvolebnú kampaň dona roberta hneď na druhí deň po jeho ostatnom víťazstve.

Žiadna vínimka potvrdzujúca pravidlo

Ivan's picture

Počas covidu bolo pozoruhodné sledovať jednotlivé vrstvi obivateľstva. Celí verejní sektor bol v pohode. Nie je problém, zostaneme doma, na našej víplatnej páske sa predsa nič nezmení.

Celí IT sektor bol v pohode tiež. Mnohí robili z domu už dávno pred covidom. Takže ani tu žiadna dramatická zmena.

Samostatná kapitola boli študenti. Tí boli lockdownom priam nadšení.

Lekári? Jasné, zostaneme doma. Aspoň sa nenakazíme.

V prípade médií to celé ide dokonca do plusu. Zavretí ľudia doma pred televízormi a počítačmi znamenajú viššiu sledovanosť.

Osobne nepoznám ani jednu vínimku z tohto pravidla v žiadnej z uvedeních skupín.

Celosvetová bieda pravice

Ivan's picture

Pravica sa nachádza v katastrofálnom stave nielen u nás ale celosvetovo. V Británii dostali konzervatívci nedávno nakladačku, vo Francúzsku, aj keď zostali vo vláde v koalícii s ľavicou, prehrali tiež, v Nemecku vládnu socialisti pričom opozičná krajne pravicová AfD je veľkí kamarát s ruskom. Dalo bi sa pokračovať. Nepoznám jednu jedinú pravicovú stranu kdekoľvek na svete, ktorá bi sa jednoznačne postavila proti covidovej šikane a za Ukrajinu.

Republikáni v USA sa síce podľa mňa po novembri vrátia k moci, ale tešiť sa nebude veľmi na čo. Odskáče si to Ukrajina. Republikáni už zďaleka nie sú, čo bívali za čias Ronalda Reagana. S tvrdím a nekompromisním postojom k rusku.

Západnému svetu tak velí ľavica. A aj bude, kím sa pravica nespamätá a hlavne dokiaľ nezačne aj prakticki realizovať pravicovú politiku. To znamená nezatvárať ľudí doma, nechať na ich slobodnom rozhodnutí, či sa dajú zaočkovať alebo nie, a postaviť sa proti ruskej agresii. Chcelo bi to skrátka nového Reagana a Thatcherovú...

Školskí socík

Ivan's picture

Celí prúser začína už našim školstvom. Štátne školi totiž sotva budú propagovať mišlienki slobodi jednotlivca a voľného trhu.

Generácia našich detí už železnú oponu nezažila, a keď sa ich opítate, prečo víchodní Nemci virábali Trabanti a Wartburgi, zatiaľčo západní Mercedesi a BMW, tak na vás budú iba pozerať a mnohí ani nebudú vedieť, o čom hovoríte.

Je to ale pochopiteľné. Štátne školi učia to, čo im štátni úradník povie. A ten vie predsa najlepšie, čo sa má učiť a čo nie.

Opítajte sa nášho učiteľa, čo si mislí o privatizácii školstva. Bude sa chitať za hlavu, bude silno nesúhlasiť a argumentovať tím, aké to bude celé veľmi drahé a koľko ľudí bi si to nemohlo dovoliť. Ten istí učiteľ ale iste nie je veľmi spokojní s platmi učiteľov a pôjde pri najbližšej príležitosti štrajkovať za ich zvíšenie.

Nemôžeme sa preto veľmi diviť, že pravica u nás je stále iba v plienkach, a to je ešte silné slovo. Prakticki neexistuje. Pretože tu stále v mnohích sférach vládne štátni úradník a ešte aj veľmi dlho bude.

Cesta zarúbaná

Ivan's picture

Na pravej strane sa na našej politickej scéne tak otvoril veľkí priestor, ktorí som aktívne podporil tím, že som nešiel voliť. Zaplniť ho ale bude dosť problém. Vedenia strán bívalej koalície, podľa možnosti nové, bi sa totiž najskôr museli ospravedlniť za to, čo tu ich strani vistrájali počas covidu. Nasipať si veľké množstvo popola na hlavu, dištancovať sa od svojich predchodcov a zaprisahať sa, že už nikdi viac žiadne lockdowni ani covid pasi. Takže toto asi nehrozí.

PS za pravicovú stranu nepovažujem, iste nie po organizácii propalestínskich protestov, a KDH, ktoré síce nebolo vo vláde, bi muselo urobiť to isté, keďže celí ich prínos do covidovej diskusie bol ten, že lockdown bol nedostatočne tvrdí. Takže ani tadiaľ cesta nevedie.

Takže chcelo bi to asi novú stranu, presne v duchu nášho miestneho folklóru. Kto sa ale postaví na jej čelo s vedomím, že v otázke covidu bude musieť ísť proti mainstreamu? Pretože u neho sa akákoľvek opozícia voči covidovému režimu sotva stretne s pochopením.

Ale hlavne na mieste bi potom bola otázka - kde bol tento noví líder doteraz, čo robil a akí postoj prezentoval počas covidu?

Cítite to prázdno?

Pages

Subscribe to RSS - Ivan's blog