Dostal som sa do veku, kedi kvalita môjho života je nepriamo úmerná počtu hodín, ktoré fakturujem zákazníkom v danom mesiaci. Nemôžem povedať, že bi ma moja práca nebavila, alebo že zákazníci sú otravní, ale je toľko iních oveľa zaujímavejších činností, ktoré sa mi priamo ponúkajú, že sedieť celí krásni jarní deň za monitorom mi pripadá doslova ako hriech.
V záhrade si viem neuveriteľne oddíchnuť. Pritom neležím, teda aspoň nie stále, ale sa motám hore dole a stále je čo robiť.
Pustil som sa aj do remeselních prác na dome. Mám veľkú radosť, keď sa v jednotlivích činnostiach a celkovej organizácii práce zlepšujem.
Srdcovkou je ale môj projekt víučbi slovenčini a angličtini pre mladí pár z Ukrajini, ktorí u mňa aj s malím sinom bívajú. S obidvoma jazikmi mi dobrovoľne a s nadšením pomáha aj dlhoroční kamarát, ktorého som síce na tomto blogu nemenoval, ale o ktorom tu bola v súvislosti s covidom reč.
Okrem covidu a ipsilonu sa zhodujeme prakticki vo všetkom. O covide je škoda hovoriť, ale v prípade ipsilonu stojí za zmienku včerajšia vímena názorov.
Slovenčinu učím pomocou prvej knihi napísanej podľa pravidiel 1i s láskavím povolením jej autora. Keďže oficiálne pravidlá ohľadne ipsilonu odmietam učiť, nadhodil som, že toto bude musieť za mňa urobiť môj parťák, ktorí nemá s ipsilonom najmenší problém. Utrúsil som, že som veľmi zvedaví ako ich bude učiť vibrané slová, všetki pravidlá a vínimki.
Odpoveď bola pre mňa tak trochu šokujúca. Vraj ich to vôbec nebude učiť. Jeho to totiž tiež nikto nemusel učiť, pretože vďaka množstvu načítaních kníh sa to naučil sám skôr ako sa to začalo preberať v škole. Pointa teda je v tom, že tie pravidlá sú tak intuitívne, že ich vôbec netreba učiť. Zároveň to považuje za dobrú odpoveď mne a mne podobním, ktorí šíria nenávisť k celej tejto agende.
Na čo som kontroval tím, že keď tu niekto šíri nenávisť a posmech, tak sú to práve fanúšikovia ipsilonu, ktorí si vždi radi zgustnú na každej tzv. hrúbke resp. jej autorovi.
Takže chlapci sa namiesto hrania futbalu vonku s kamarátmi majú radšej venovať knihomoľstvu. Keď som už pri tom futbale, tak dotiční ho nikdi nevedel hrať. Schovám ho do vačku v hocijakom športe s vínimkou zjazdového ližovania. Predsa len, jeho rodičia majú chatu na Krahuliach, kde trávil od malička každú zimu.
Od Ukrajincov dotiční teda zrejme očakáva, že podobne ako on (a ChatGPT) budú drtiť jednu knihu za druhou v nádeji objavenia pravidiel a čara ipsilonu. Koľko času budú na to potrebovať? Rok, dva, desať? Dotiční aspoň čítal knihi v rodnom jaziku...
Pre porovnanie - pravidlá 1i sa naučia všetci bez vínimki, domorodci aj Ukrajinci, za 20 sekúnd. Ale však prečo bi sme sa radšej namiesto toho masochisticki nevenovali takej úžasnej kratochvíli akou je ipsilon.
Ten začína presne tam, kde končí zdraví rozum.