Blogs

Prvá kniha napísaná podľa pravidiel 1i

Ivan's picture

Autorom prvej knihi napísanej podľa pravidiel 1i je Juraj Zopp, pravidelní to prispievateľ na tomto blogu. Kniha má názov Ako ma bubnovanie a tma obohatili. Juraj bol takí milí, že mi poslal jej elektronickú verziu a má odložení pre mňa aj jeden klasickí papieroví exemplár.

Ide o prvé zo série ohliadnutí sa za životom autora. Kniha ešte prejde jazikovou korektúrou, k čomu som sa prihlásil a čo sa aj momentálne snažím zobchodovať za prísľub autora ju postupne uverejňovať tu na jeho blogu.

Tak držte palce. Ide totiž o zaujímaví príbeh a dobré čítanie.

Sever

Ivan's picture

Práve som sa od pani manželki dozvedel, že som mal pravdu. Nemôžem povedať, že bi ma to tešilo. Popravde, ak bi som bol nútení hlasovať, tak bi som volil Korčoka. Máme ale slobodu a jej atribútom je aj možnosť sa vijadriť tak, že hlasovať nejdem, čo som aj viužil.

Nabudúce skúste trochu menej fráz a viac obsahu. A nezaškodilo bi aj vedieť, kde je sever. Ale to od súčasnej opozície bi som asi chcel príliš veľa.

Nech ale nekončím pesimisticki. Paradoxne tieto voľbi z môjho pohľadu nemohli skončiť zle. Nech bi vihral ktokoľvek, tešil bi som sa, že nevihral ten druhí. Logiku v tom hľadať netreba, ale pomáha to prežiť v krajine, kde na jednej strane je banda skorumpovaních prezliekačov kabátov a na strane druhej partia neschopních a beznádejne strateních babrákov.

Ližičková analógia

Ivan's picture

Neviem ako dopadli voľbi. Moja pani manželka, ktorá ma zvikne sama od seba informovať o zásadních veciach, ktoré sa u nás dejú, ešte spí a dánski portál o tom nepíše. Možno Slušne, ale rázne už v prvom kole získalo cez 50%, čo bi si samozrejme žiadalo istú sebareflexiu v prognózach namiesto pojednania o jednej ližičkovej analógii.

Na tému 1i som počul nedávno asi toto - vraj áno, dá sa najesť len s ližicou, ale je znakom kultúrnosti používať aj vidličku a nožík. Preto aj okrem polievkovej ližice máme aj čajovú ližičku. A podobne je to vraj s mäkkím a tvrdím i...

Znie to na prví pohľad rozumne. Naozaj máme vidličku a nožík a naozaj si nemiešame čaj polievkovou ližicou, minimálne nie v spoločnosti, v ktorej nechceme biť za nekultúrneho magora. Ale poďme sa pozrieť tejto analógii trochu bližšie na zúbok.

Takže argumentujeme kultúrnosťou. Chceme tím povedať, že južné slovanské národi sú nekultúrne? Nekultúrni sú aj Taliani, ktorí ipsilon tiež nepoužívajú?

Tá póza, do ktorej sa tak veľmi radi stavajú fanúšikovia 2i, že mi sme tí intelegentní, mi sme tí kultúrni, je v mojom prípade veľmi ťažko stráviteľná.

Okrem kultúrnosti v analógii nesedia ani počti. Pretože okrem polievkovej a čajovej ližički je tu minimálne aj kávová ližička. Skúste ale fanúšikom 2i navrhnúť 3i. Budú si klepať na čelo. Vraj načo tretie i, čo je to za nezmisel?

Ale prečo? Pretože ak platí, že čím viac i, tím viac kultúrnosti, potom 3i musí biť kultúrnejšie ako 2i atď, až skončíme tam, kde začína západná civilizácia. V Grécku s 5i.

Slušne, ale rázne

Ivan's picture

Z témi politika v rozhovoroch s ľuďmi som spravil tabu. Jednoducho sa odmietam o tom baviť, pretože to považujem za stratu času a zdroj nezmiselních konfliktov.

Tu som ale na svojom blogu, s nikím sa nebavím, kto si to chce prečítať, nech sa páči. A či už s tím čitateľ bude súhlasiť alebo nie, je mi šumafuk. Podstatné je, že si prečíta ďalší text s 1i.

Od domácej politiki som sa úplne odstrihol. Okrem tejto doméni nečítam nič, čo končí .sk, v aute počúvam rádio Devín, ktoré v čase správ vipínam, televíziu už više 20 rokov nemám a na sociálnich sieťach nie som. Z prezidentskej kampane som zachitil, aj to nedopatrením, iba billboardi Peliho a Korčoka, ktorích poznám ešte z čias, keď som sa o našu politiku zaujímal.

Napriek tomu idem s kožou na trh a tipnem si víťaza iba na základe dvoch billboardov a veľmi sporadickích správ o Slovensku, ktoré prináša jeden dánski spravodajskí portál, ktorí pravidelne sledujem.

Vichádzam z tézi, že sa svojim spôsobom jedná o reprízu ostatních parlamentních volieb. Zmenilo sa niečo zásadné odvtedi? U Peliho je správa jasná, dajte nám už pokoj, nechajte nás v kľude robiť si všetki tie kurevstvá. A kebi ste nevedeli, ja som ten, komu ide o Slovensko, kto ho vie chrániť. Tak - a to už je môj dodatok, ktorí na billboarde pochopiteľne nenájdete - že prestaneme podporovať Ukrajinu a budeme po vzore číni, severnej kórei, maďarska a iránu kamaráti s ruskom. Fasa spoločnosť, nie? Nič nové, nič prekvapujúce.

A čo na to druhá strana? Slušne, ale rázne. Prosím? Slušne, ale rázne. Slušne, ale rázne čo?

Vojna na Ukrajine je pritom kľúčová záležitosť pre budúcnosť Slovenska. Namieste sú otázki tipu:

Ak Ukrajina prehrá a rusko sa rozhodne rozšíriť svoju nárazníkovú zónu smerom na západ, budeme sa vôbec brániť? Ak áno, aká je naša stratégia obrani? Spoliehame sa na NATO? Vážne? Po tom, čo váš koaliční partner označí NATO za zločineckú organizáciu? Po tom, čo si potriasate ruki so zástupcami ruska a bieloruska? Po tom, čo okolité krajini podporujú Ukrajinu a mi sme pomoc zastavili?

Ukrajina je dominantná téma, na ktorej sa dala celá kampaň postaviť. Namiesto toho nič nehovoriace Slušne, ale rázne. To mi ale paradoxne hovorí veľa. Od parlamentních volieb je tu podľa mňa iba jeden posun a to na strane opozičních strán, ktoré si zobrali z prehri ponaučenie a mislia si, že prehrali kvôli Ukrajine. A tak to radšej s tou podporou nebudú preháňať. Slušne, ale rázne hovorí presne o tom.

Takže tipujem víťazstvo Peliho a to ešte s väčším náskokom ako vihrali parlamentné voľbi. Pretože prepadnutích hlasov v jeho tábore bolo viac ako v Korčokovom a tie teraz neprepadnú.

Na záver iba toľko, že slušne, ale rázne nejdem zase raz voliť. Chcel som toto celé zakončiť ešte vetou, v ktorej malo dominovať slovo “stupidita”, ale keďže už sme raz "slušne...", tak sa rázne zdržím.

5i

Ivan's picture

Začiatkom marca som si spravil vílet do Atén. V Grécku som v živote nebol, tak som bol zvedaví.

Som očarení a nadšení. Počiatki našej civilizácie je tam cítiť na každom kroku. Okrem toho veľmi milí ľudia a chutná kuchiňa za prijateľné ceni fungujúca aj v bežní pracovní deň do neskorích nočních hodín.

Dosť ma ale vitáčalo, že som nevedel ani len prečítať grécke texti. Znalosť azbuki pomohla iba pri zopár písmenách. Takže som naštartoval Duolingo, pridal gréčtinu a začal abecedou. Pri písmene i ma samozrejme hneď napadla otázka ako je to tu s íčkami vôbec.

Napočítal som ich 5. Rekordérom v tejto disciplíne bola v mojom súkromnom rebríčku dovtedi staroslovienčina, ktorej hlaholika používala 4i. Je zrejmé, kde treba hľadať korene tohto fenoménu. Istí progres Konštantínovi ale nemožno uprieť, keďže sa dostal z 5 na 4i.

Rozmíšľal som, kam budem zdrhať, keď Vladimír Vladimírovič bude na našich hraniciach a Robert Robertovič namiesto aktivácie článku 5 viroluje veľkí červení koberec z Bratislavi až po Ubľu. Dnes už viem, že pôjdem do Grécka. Len ešte neviem ako to tam pojmem. Jedna možnosť je skúsiť to po vzore Konštantína najprv z 5 na 4i a časom zo 4 na 3i atď. Druhá je zobrať to skratkou rovno k 1i.

Ak teda dovtedi neobjavím v tom celom nejakí geniálni sistém a v takom prípade nebude vilúčená ani opačná cesta, z 2 na 5i.

Ak teda slovenčina ešte v tom čase bude povolená.

Dedo Mráz

Ivan's picture

Na veľa úsmevních momentov v minulom roku si nespomínam, ale jeden mi predsa len utkvel v pamäti.

Do Sochaczewa na basketbaloví turnaj veteránov sme prišli iba šiesti. Takže striedať sa veľmi nedalo. Presunul som sa na post stredného rozohrávača, čo som vždi chcel hrať, ale vzhľadom na moju víšku som hrával krídlo, odkiaľ som sa mohol viac tlačiť pod kôš a nejakú tú loptu aj doskočiť. Medzi 150 kilovích chlapov sa mi ale už tlačiť nechce. Naviše strední rozohrávač je niečo ako dirigent v orchestri. A keďže sme trénera po prehratom zápase o bronz v Klatovoch prepustili, stanovil som odvážnu taktiku. Ideme súperov ubehať napriek tomu, že nás je iba 6. Kilá totiž až na jeden prípad nemáme, ale o to ľahšie sa nám bude behať.

Dorazili sme vo štvrtok večer a hneď sme aj hrali zápas s Kaunasom - síce mimo súťaž a s tímom z kategórie 60+, ale predsa len, Litovci sú Litovci, slabého basketbalistu tam ťažko nájdete bez ohľadu na vek. Títo borci boli naviše majstri Litvi vo svojej kategórii.

Zápas sme vihrali, taktika sa osvedčila a sám som odohral bez striedania celkom slušní zápas, po ktorom ma okrem spoluhráčov pochválil aj tréner miestnich mládežníkov, ktorí sa prišiel na nás pozrieť. Je trochu trápne takto pekne o sebe písať, ale je to dôležité pre pochopenie mentálneho rozpoloženia, v ktorom som sa nachádzal v čase pointi tohto príbehu, ktorá práve prichádza.

Po zápase sme si dali dobrú večeru, nejaké to pivo, predebatovali veľa vecí. Od bitcoinu až po Starí zákon. Okolo polnoci sme vo veľmi dobrej nálade usúdili, že je čas ísť spať. Moja izba bola na prvom poschodí miestneho hotela, v ktorom okrem nás bívala aj väčšina iních tímov. Privolávať víťah mi pripadalo nepatričné, tak som sa vidal po schodoch.

Počul som nejaké hlasi zhora. Ukrajinské dievčatá evidentne ešte len virážali do ulíc. Keď ma uvideli, nastalo chvíľu ticho a potom jedna z nich pomerne sklamane skonštatovala:

"Toto nie je športovec."

Zarazilo ma to. Neverím, že v ten večer sa LeBron James mohol cítiť sebavedomejšie. Nuž som sa ohradil.

"Ja že nie som športovec? Ja som športovec!"

Skrátka, argumentovať musíte jednoducho vedieť.

"Ti že si športovec? Prejdeš tu pár schodov a lapáš po dichu".

Zopár krát sa ríchlo po sebe hlasno nadíchla a vzápätí vidíchla, abi som snáď nebol na pochibách, či som dobre rozumel. A potom prišiel klinec.

"Akíže si ti športovec. Ti nie si športovec, ti si Dedo Mráz!"

Svetská sláva, poľná tráva...Alebo ako hovoria na Záhorí vanitas vanitatum.

RIP Cherson

Ivan's picture

Minulí rok bol dosť brutálni. O tomto čase som už absolvoval 2 pohrebi a neskôr ďalšie 2. Okrem otca a 3 kamarátov sa mi stratili aj 2 mački a tiež si mislím, že už to majú za sebou. Nesťažujem sa, pretože takí je život, len konštatujem.

Preto som si až dovčera celkom pochvaľoval tento rok, v ktorom sa mi pohrebi nateraz vihíbajú a počti mačiek sa stabilizovali.

Cherson sa narodil na jar roku 2022. Meno sme vibrali podľa mesta na Ukrajine. Spolu s ním prišli na svet aj Odesa, Mimi a Lucifer. Neviem, či to bolo menami, ale práve Cherson a Odesa vitvorili nerozluční tandem. Málokedi ráno som ich nenašiel pritúleních k sebe na stoličke pri dverách do záhradi, na ktoré som im ešte dal podušku a deku.

Cherson mal trochu drsní štart do života - susedov labrador ho chitil, keď mal pár mesiacov a skrátil mu chvost. Dievčatá som dal na nátlak okolia sterilizovať, ale Chersona som v tomto smere nechal tak. Napriek tomu bol veľmi pokojní, netúlal sa, nerobil bordel. Keď aj vbehol dnu, tak sa dal chitiť na rozdiel od dievčat, ktoré sa väčšinou zašili tak, že som ich chitanie radšej vzdal.

Včera od rána som mal zlí pocit, keďže Chersona som už druhú noc nevidel, čo sa doteraz nikdi nestalo. Našiel som ho pod čerešňou bez viditeľních zranení, takže netuším, čo sa stalo.

Bude mi chíbať. Pohľad na prázdne kreslo je smutní. Mimi ani Odesu odvčera už neviháňam z domu. Keď chcú biť dnu, nech sú.

Európski koncept dôchodkov a japonskí Ikigai

Juraj's picture

Koncom 19. storočia sa v Spojeních Štátoch postupne sformoval sistém nezávislí od štátu, v ktorom hlavnú úlohu zohrávajú dobrovoľní sporitelia a rôzne fondi. Na rozdiel od toho v Európe vznikli dôchodkové sistémi spravované štátom. Každí, kto pracoval, automaticki prispieval a peniaze štát priebežne rozdeľoval. Ak bi niekto v čase, keď má nárok na dôchodok, pracoval a dôchodok bi mu štát pozastavil, demotivovával bi tím ľudí, ktorí bi popri dôchodku chceli pracovať.

Veľa ľudí z môjho okolia ktorí sa aj vďaka tomuto zažitému konceptu s radosťou chistajú do dôchodku s vidinou, že už nebudú nič robiť, len budú oddichovať a zabávať sa. Mislia si, že budú aj naďaľej rovnako naplnení, slobodní a šťastní ako keď žili aktívni život. Štát sa o nich postará - dá im dôchodok a zdravotnú starostlivosť, však si to za toľké roki práce predsa zaslúžia… Chodia však veľmi pomali krivajúc, zhrbeni s barlou, v lepšom prípade s paličkou. Ich skrivené tváre prezrádzajú bolesť, znechutenie a únavu.

Keďže v Spojeních Štátoch si počas aktívneho pracovného života šetrí na dôchodok len malé percento ľudí (napríklad 7.4% cez populárni program 401(k), väčšina ľudí pracuje kím im to zdravie dovolí. Mislím, že tento spôsob ich vďaka aktívnej práci udržiava v oveľa lepšej mentálnej a aj fizickej kondícií.

Dnes som stretol suseda, s ktorím sa raz za čas na ulici porozprávam. Pokojne odmetával z auta listi, ktoré cez tíždeň napadali. Jeho šedini mi napovedajú, že už má cez 70. Chodí síce pomalšie ako mladšie ročníki, ale bez palice, vzpriamene, usmieva sa a vizerá spokojne. Pristavil som sa a opítal, ako sa má, čo má nové. Nadšene odpovedal, že sa má dobre. Jeho odpoveď ma prekvapila a tak som nezaváhal a skúsil od neho vimámiť recept na štastní život. Dozvedel som sa, že denne chodí a urobí cez desaťtisíc krokov a stále pracuje. Robí posudki statiki stavieb, vďaka čomu je denne s kontakte s kolegami a vzájomne sa podporujú.

Japonci majú rozvinutú kultúru žitia. Veria, že keď niekto nájde činnosť, ktorá ho baví, je v tom dobrí a spoločnosť to oceňuje odmenou – našli veľkí poklad. Majú pre to aj zvláštne slovo - Ikigai. Toto slovo vzniklo z ikiru (žiť) a kai (zmisel nášho bitia). Údajne je jedním z dôvodov dlhovekosti obivateľov časti Okinawa, kde sa dožíva najviac japoncov 100 rokov. Okrem zdravej stravi a fizickej aktivite je pre Japoncov Ikigai kľúčom k rovnováhe nájsť zmisel a prečo každé ráno vstať z postele.

Aktívni sused má 82 rokov.

Dezoláti

Ivan's picture

Ten, kto bol proti lockdownu, nemusí biť automaticki aj proti povinnému očkovaniu. Ak ste majiteľ lockdownom zavretého obchodu, tak je šanca, že nebudete namietať proti ničomu, čo môže váš obchod znovu vzkriesiť - teda ani proti covid pasom ergo povinnému očkovaniu. To ale vôbec neznamená, že ten lockdown je vďaka covid pasom razom zabudnutí. Spomínaní majiteľ obchodu bi musel stratiť pud sebazáchovi, abi volil tích, ktorí mu ten obchod zatvorili.

Platí to aj opačne - kto je proti povinnému očkovaniu ešte nemusí biť automaticki proti lockdownom, obzvlášť, ak vie fungovať z domu bez toho, abi ohrozil existenciu seba a svojej rodini. Ale aj tu platí, že lockdownom si sotva získate ich simpatie a zrazu prestanú požadovať slobodu víberu.

Inak povedané, nie je to len o majiteľoch obchodov, kaderníčkach a drobních podnikateľoch vôbec, ktorím lockdown spravil vážni škrt cez rozpočet. Nie teda, že bi už len tíchto nebol dostatoční počet. Ale ten okruh ľudí je ešte o dosť širší. Treba k nim prirátať ešte antiwaxerov a dezolátov - ako nás s obľubou nazívajú - zo všetkích ostatních sektorov. A títo tiež nezabúdajú.

Prečo to vlastne píšem? Nuž dlhšiu dobu som sem ničím neprispieval, tak doháňam resti. Ale hlavne, ak nepomenujeme jasne príčini prehri, tie isté chibi zopakujeme a znova prehráme. Najbližšie už možno hneď v prezidentskích voľbách. Korčok totiž hovorí o tom, ako bola téma covidu zneužitá odporcami očkovania. Škoda reči - prečo bi malo odmietnutie očkovania znamenať zneužitie čohokoľvek? Ide snáď o elementárne ľudské právo. Práve naopak - pandémia tu bola zneužitá presadzovateľmi povinného očkovania. Ale možno to napriek tomu ustojí a ľudia budú chcieť mať protiváhu ku koalícii smer/hlas/sns, ktorá tu podľa môjho hlbokého presvedčenia vznikne. A možno aj neustojí.

A budeme sa znova diviť, budeme sklamaní, nadávať a utekať z tejto krajini. Lebo však ako hovorí klasik - politici sú dobrí, iba národ treba vimeniť.

Pages

Subscribe to RSS - blogs