Blogs

Ten prví mám priamo z prvej ruki. Veronika má 14 rokov a utiekla z Ukrajini spolu so svojou 19 ročnou sestrou. Veľmi bi tu chcela chodiť do školi, ale nemôže, pretože tu nemá svojho zákonného zástupcu. Riaditeľom osloveních škôl to je ľúto, vraj, ale nemôžu s tím nič robiť, vraj, pretože zákon je zákon. Vraj. Neviem, či zákon pamätal aj na takéto situácie, v každom prípade u osloveních riaditeľov škôl je markantná absencia elementárneho zdravého rozumu. Podľa nich sú pochopiteľne na vine súdi, ktoré si dávajú na čas s vibavením žiadosti, abi sa zákonnou zástupkiňou Veroniki stala jej sestra.

O našom súdnictve neviem povedať jedno dobré slovo, ale posúvať im čierneho Petra mi v tomto prípade pripadá nefér. Učitelia majú biť vrcholom intelektu, riaditelia škôl obzvlášť. Realita je taká, že naše deti zmaturujú a nevedia kto je Ronald Reagan, ale zato vedia, že pohlavie je len nejakí vimislení sociálni konštrukt. A 14 ročné dievča, ktoré tu pochopiteľne nemá žiadnich kamarátov radšej necháme sedieť tretí mesiac doma, pretože chíba nejakí nezmiselní papier. Naše školstvo nie je žiadni intelektuálni vrchol ale suterén. Netvrdím, že sa nemôžu nájsť svetlé vínimki a iste bi som rád o nich počul.

Druhí príbeh je z druhej ruki. Ale dôverihodnej. Našla sa jedna dobrá duša, ktorá poskitla ubitovanie manželskému páru z Ukrajini. Po pár tiždňoch dostali víza a povolenie k pobitu v USA, kde žije ich dcéra. Odišli teda za ňou, ale po pár ďalších tíždňoch dostala dobrá duša správu, že sa vracajú k nej.

Oznámiť len tak niekomu, že sa idete nasťahovať k nemu domov sa iste môže zdať mnohím za čiarou. Za normálnich okolností iste, ale toto nie sú normálne okolnosti. V každom prípade aj tu platí, že dobrá duša mohla aj tentokrát povedať nie. Keďže ale je dobrá duša, nepovedala, a tak svetlo sveta uzrel tento príbeh. Presne ten, po ktorom tak dichtí nemalá časť tejto spoločnosti. O pohodlních a drzích Ukrajincoch. Príbeh tu ale nekončí.

Manželskí pár, mimochodom dôchodcovia, sa teda vrátil a po pár dňoch znova odišiel, tentokrát domov na Ukrajinu.

Niečo to hovorí o tomto svete. Niečo nie veľmi lichotivé.

Kamos, ktori sa stal kamosom z kolegu. Kamos s ktorim sme chodili behat spolu rano a potom sme pili whiski na ranajki. Kamos ktori ma dostal do kostola, co je takmer nemozne. Kamos, co vedel jazdit unicycle a pri tom jonglovat. Kamos, s ktorim sme stravili mnohe vecere v Ghent a Antwerps. Kamos, s ktorim sme oslavovali spolu narodenini, lebo on bol Jan 16 a ja Jan 13. Kamos, s ktorim sme boli v Antwerps v krcme co bol converted kostol. Kamos, s ktorim sme sa pohadali o tom ze ma vela prachu na jeho Petrof piano. Kamos co na mna cakal v lese ked mi bolo treba na velku kim sme behali. Kamos, co sa pred par rokmi ozenil a ma male dieta. Kamos, co behal marathon bosi bez topanok. Kamos, co vedel niekolko jazikov. Kamos, co chodil do Ukraini na decke kempi.

RIP Ian, I will forever love you.

My heart is broken.

Každí národ má vraj takú vládu, akú si zaslúži, ale nie som si istí, či toto nie je voči nám až príliš tvrdé. Nejdem teraz šiť do vládi ako takej, ide mi o to, čo sa tu celkovo ponúka na našej politickej scéne. Na jednej strane súčasná vládna garnitúra, ktorá nemala najmenší problém počas uplinulích dvoch rokov likvidovať hlavne malích a stredních podnikateľov, diskriminovať nezaočkovaních a zadlžovať túto krajinu. A to je akože doprava orientovaná.

Na druhej strane bívalí komunista a jeho skrz naskrz skorumpovaná banda zlodejov, jeho mladší klon, prípadne čistí fašisti.

Nič dobré nás nečaká. Buď odmeníme tích, ktorí pod nami odpílili konár, alebo umožníme návrat tamtej cháski. Aspoň čo sa tíka regionálnich volieb mám v tom úplne jasno. Volím proti tejto vládnej koalícii, prípadne nevolím vôbec. Táto partia si musí biť vedomá toho, že za chibi sa platí.

A čo sa tíka parlamentu, mislel som si, že v tom mám tiež jasno. SaS. Ale fakt mám voliť tú SaS, ktorej líder nemá problém ďalších X rokov platiť rusku? Sme fakt až takí na hlavu padnutí, keď platíme tomu, kto nás nebude mať najmenší problém zhltnúť ako malinu pri najbližšej možnej príležitosti? Ja viem, poviete si, ale veď NATO to za nás vibaví, kebi niečo. A verím, že máte pravdu.

Ale stále je tu Ukrajina, ktorej skúste visvetliť, že nemôžete prestať platiť tomu, kto ich zrovnáva so zemou...Sloboda a solidarita - chcelo bi to asi zmeniť názov, pretože tento je na smiech.

Divím sa ale Ukrajincom, že tie ropovodi a plinovodi ešte nevihodili všetki do luftu...

Pokračujem vo svojej neprerušenej 15 článkovej sérii príspevkov, ak teda nerátam Rasťov blog o 5 slovom piatich slovách. Priatelia, ak si mislíte, že 1i prerazí tím, že bude mlčať, tak sa sakramentski mílite.

Tak skúpu na slovo partiu, akou je 1i, sotva nájdete. Priatelia, vi nežijete? Vi nemáte absolútne čo povedať? Des a hrúza. Táto doména je zlí vtip. Píšem tu len ja a zase len ja. Ostatní čo? Chíbajú vám lajki, palce hore, či počti čítaní?

Alebo nemáte témi?

Tak napríklad, Rasťo, čo hovoríš na to, že Kanada je snáď posledná krajina na tejto planéte, z ktorej neodletíš, ak nie si zaočkovaní. British Airways nemajú s tím problém, kľudne bi ťa odviezli, ale kanadská federálna vláda to nepovolí. Veľmi si hovoril o slobode podnikania. Kde je sloboda v tomto prípade?

Ako vôbec dokážeš žiť v takej žumpe, akou je Kanada? To len ako námet...

Súhlasím s Rasťom, že rusko ani rusi si nezaslúžia písať s veľkím písmenom. Preto som to aj dodatočne zmenil vo svojich predchádzajúcich príspevkoch. Trochu mi to pripomína červenú armádu, ktorá sa v ruštine písala s veľkím písmenom v oboch slovách. Vraj na znak úcti a na rozdiel od hociktorej inej armádi, ktorá sa písala s malími písmenami.

Je to zdanlivá drobnosť, ale hovorí o mnohom.1i je síce nepolitická záležitosť, preto to do jeho oficiálnich pravidiel nedávam, zatiaľ, čo mi však nemôže zabrániť vijadriť svoj osobní postoj k celej veci. Podobne ako v Prahe premenovali ulicu, na ktorej sedí ruské veľvislanectvo, na ulicu Ukrajinskích hrdinov

Pise sa rusko, nie Rusko!

S britskou ženskou konzervou som inak medzičasom skončil. Stalo sa tak po zverejnení článku Jamesa Delingpola, v ktorom použil víraz takzvaná invázia ruska na Ukrajinu a slovo invázia dal do úvodzoviek. A samozrejme som v tej chvíli skončil aj s jeho podcastami.

Spomínal som tu aj rakúsku televíziu AUF1. Tak s ňou som skončil tiež. Pred pár dňami tam napríklad zverejnili rozhovor s nejakím Rakúšanom, v ktorom vijadril rozhorčenie nad dodávkami zbraní Ukrajine, pretože tím sa iba zbitočne predlžuje vojnoví konflikt.

Neviem, či obe tieto médiá sú sponzorované ruskom. Ak áno, celé to má aspoň z ich strani zmisel. Ak nie, potom to robia dobrovoľne a nezištne v prospech ruska. Neviem ani ktorá z tíchto možností je horšia.

Zostal mi tak už len Mark Steyn a Dennis Prager. Ale dokonca aj prví z menovaních vijadruje svoju nevôľu nad zákazom RT v západnej Európe. RT je pritom hlásna trúba Kremľa.

Ak sme vo vojne s ruskom, akože aj sme, potom veľmi nie je čo riešiť. Kto v tom nemá jasno, nech si skúsi predstaviť visielanie nemeckej prohitlerovskej stanice v takej Británii počas druhej svetovej vojni. Alebo aj pred jej oficiálnim vihlásením.

Takže nemám najmenší problém s cenzúrou proruskej propagandi. Prečo som mal a mám problém s cenzúrou alternatívnich názorov na covid?

Pretože v prvom prípade ide o vojnoví stav. Dá sa ale namietať, že aj v prípade covidu išlo o vojnu. Proti neočkovaním a zdravému rozumu.

A keď mi niekto vihlási vojnu, tak proti nemu bojujem. Bez ohľadu na to, či je to štát, mesto, kamarát alebo manželka.

Manželka ale na rozdiel od kamarátov zostáva manželkou.

Ako som nedávno písal v britskej ženskej konzerve, prví krát v mojom živote som bol naozaj hrdí na Slovensko, keď som na druhí deň po invázii išiel autom na ukrajinskú hranicu. V rádiu bola vtedi celí deň iba jedna téma - pomoc Ukrajine. Dokonca koalícia s opozíciou sa dokázali spojiť a prijať v parlamente vihlásenie odsudzujúce ruskú inváziu.

Jednota a dobrá vôľa ale nemali dlhého trvania, čo ma ale až tak veľmi neprekvapuje. Tento národ má totiž vo svojej genetickej víbave hlavne schopnosť sa sťažovať...Potom, čo Svätopluk polámal tie prúti na tom našom hrade, sme sa tisíc rokov sťažovali na Maďarov. Po nich na Čechov až sme ako slepé kura k zrnu prišli k samostatnému štátu. To nám samozrejme nemohlo zabrániť v tom, abi sme sa prestali sťažovať a tentokrát sme už mohli naplno prejaviť svoj skutoční charakter, keď sme 60 tisíc Židov naložili do vlakov a poslali v dobrej viere za lepším životom. Krátko po vojne sme potom dostali možnosť na 40 rokov sa sťažovať znova na Čechov a po roku 1968 aj na Rusov.

Od roku 1989 sa sťažujeme na sprostích Američanov. Tích Američanov, vďaka ktorím Západ prosperuje od skončenia druhej svetovej vojni a ktorích technológie používame všetci každích pár minút.

Najnovšie sa na zoznam tích, na ktorích sa sťažujeme, dostali Ukrajinci.

Fakt mi je z tejto krajini niekedi na grcanie. Ale vždi si potom uvedomím, že napriek tomu všetkému je toto jedna z najlepších krajín pre život.

Historicki sme stále v bode 0. Iné národi sa formovali dlhé storočia a nemôžeme predsa chcieť zázraki za ani nie 30 rokov polonormálnej samostatnej existencie. Takže hlavu hore, priatelia. Nebude to snáď až také zlé. Jedného dňa.

Covid mi zobral akékoľvek ilúzie o drvivej väčšine ľudí okolo mňa. Čo ale počúvam v súvislosti s Ukrajinou preráža aj tie najspodnejšie dná. Zlí, leniví, pohodlní Ukrajinci…Presnejšie Ukrajinki. Hovoria to presne tí istí ľudia, ktorí pre našich susedov v núdzi nepohli a nepohnú ani prstom.

Nikto ich samozrejme do toho nenúti a nie je ani ich povinnosť pomáhať. Nie každí si vôbec môže dovoliť pomáhať. Chápem. Len prosím vás, buďte takí dobrí a aspoň držte hubi, keď už nechcete alebo nemôžete pomôcť. Sú to totiž sinovia, otcovia, bratia, vnuci, manželia a priatelia tíchto zlích, lenivích a pohodlních Ukrajiniek, ktorí tam aj za vás bojujú a zomierajú.

Covid značne zredukoval počet priateľov, ktorích si vážim, médií, ktoré sledujem, a podcastov, ktoré počúvam. To málo, čo zostalo, zdá sa, úspešne dokončí Ukrajina.

Pozorujem, že u tích, ktorí nežrali oficiálni príbeh o covide, je značná dávka skepsi ohľadne oficiálneho príbehu o Ukrajine. Pôvod tohto postoja je očividní. Covid. Mainstream klamal a klame o covide až sa práši. A tak keď mainstream teraz označuje vpád rusov na Ukrajinu ako inváziu, nájde sa veľa takích, ktorí to isté nazvú malím upratovaním, prípadne slovo invázia dajú do úvodzoviek.

Mainstream môže mať čas od času aj pravdu. Znie to síce neuveriteľne a priam až bláznivo, ale na druhej strane otáčať všetko, čo povie mainstream, o 180 stupňov je dosť schematická a mechanická interpretácia tohoto sveta.