Dva ukrajinské príbehi

Ivan's picture

Ten prví mám priamo z prvej ruki. Veronika má 14 rokov a utiekla z Ukrajini spolu so svojou 19 ročnou sestrou. Veľmi bi tu chcela chodiť do školi, ale nemôže, pretože tu nemá svojho zákonného zástupcu. Riaditeľom osloveních škôl to je ľúto, vraj, ale nemôžu s tím nič robiť, vraj, pretože zákon je zákon. Vraj. Neviem, či zákon pamätal aj na takéto situácie, v každom prípade u osloveních riaditeľov škôl je markantná absencia elementárneho zdravého rozumu. Podľa nich sú pochopiteľne na vine súdi, ktoré si dávajú na čas s vibavením žiadosti, abi sa zákonnou zástupkiňou Veroniki stala jej sestra.

O našom súdnictve neviem povedať jedno dobré slovo, ale posúvať im čierneho Petra mi v tomto prípade pripadá nefér. Učitelia majú biť vrcholom intelektu, riaditelia škôl obzvlášť. Realita je taká, že naše deti zmaturujú a nevedia kto je Ronald Reagan, ale zato vedia, že pohlavie je len nejakí vimislení sociálni konštrukt. A 14 ročné dievča, ktoré tu pochopiteľne nemá žiadnich kamarátov radšej necháme sedieť tretí mesiac doma, pretože chíba nejakí nezmiselní papier. Naše školstvo nie je žiadni intelektuálni vrchol ale suterén. Netvrdím, že sa nemôžu nájsť svetlé vínimki a iste bi som rád o nich počul.

Druhí príbeh je z druhej ruki. Ale dôverihodnej. Našla sa jedna dobrá duša, ktorá poskitla ubitovanie manželskému páru z Ukrajini. Po pár tiždňoch dostali víza a povolenie k pobitu v USA, kde žije ich dcéra. Odišli teda za ňou, ale po pár ďalších tíždňoch dostala dobrá duša správu, že sa vracajú k nej.

Oznámiť len tak niekomu, že sa idete nasťahovať k nemu domov sa iste môže zdať mnohím za čiarou. Za normálnich okolností iste, ale toto nie sú normálne okolnosti. V každom prípade aj tu platí, že dobrá duša mohla aj tentokrát povedať nie. Keďže ale je dobrá duša, nepovedala, a tak svetlo sveta uzrel tento príbeh. Presne ten, po ktorom tak dichtí nemalá časť tejto spoločnosti. O pohodlních a drzích Ukrajincoch. Príbeh tu ale nekončí.

Manželskí pár, mimochodom dôchodcovia, sa teda vrátil a po pár dňoch znova odišiel, tentokrát domov na Ukrajinu.

Niečo to hovorí o tomto svete. Niečo nie veľmi lichotivé.