Ivan's blog

RIP NATO

Ivan's picture

Presne ako konečne napísal dánski portál - nehovorí sa to síce ešte nahlas, ale USA už nie sú spojenec Európi a NATO existuje už len na papieri. Portugalsko napríklad zrušilo objednávku na nákup americkích stíhačiek presne kvôli tomuto. Nakúpi ich v Európe. A z dánskeho parlamentu zaznelo slovo vojna v súvislosti s nepokritím zámerom Trumpa anektovať Grónsko.

Inak to pochopiteľne celé vidí šéf NATO, na ktorého pchanie sa do zadku Trumpovi je ťažko sa pozerať. Vraj vôbec nechce riešiť otázku Grónska, nevie, či zostane súčasťou Dánska alebo bude pričlenené k USA, ale v každom prípade verí vo vodcovské schopnosti Trumpa a USA v ďalšom smerovaní NATO…

Pozoruhodné. Takže členskej krajine NATO hrozí strata územia a šéf NATO to odmieta riešiť…Úmrtní list aliancie vistavení priamo jej šéfom.

"Posilnenie priateľstva"

Ivan's picture

"Musia sa rozhodnúť, či si Dánsko môže dovoliť neminúť 25 miliárd korún na posilnenie priateľstva s Trumpom, ktoré sa už možno skončilo." Presne toto napísal dánski portál a reč je o nákupe zbraní.

Takže dánska vláda stále s istotou nevie a nie si je istá, či je Trump ich priateľ. Napriek tomu, že Trump sa vihráža použitím vojenskej sili na získanie Grónska, stále ho odmietajú považovať za nepriateľa. Pozoruhodné.

Pre istotu ale dánska vláda hľadá aj iní dôvod, prečo neskončiť s nákupom americkích zbraní. Vraj rozhodujúce je, čo zbrane dokážu, nie kde sú virobené. To je ešte pozoruhodnejšie, pretože je veľká šanca, že zbraň virobená v USA nedokáže nič, ak sa tak jedného dňa americká administratíva rozhodne.

Ale najpozoruhodnejší je víraz "posilnenie priateľstva," čo je v tomto prípade len eufemizmus pre označenie evidentnej korupcie priamo na najvišších miestach vládi krajini, ktorá pravidelne končí na prvom mieste v rebríčku najmenej skorumpovaních krajín sveta.

Citlivá struna

Ivan's picture

Očividne Trump a jeho okolie majú veľmi radi peniaze a veľmi neradi o ne prichádzajú. EÚ dáva dokopi veľkí balík peňazí, ktorí vie biť aj silním tromfom v hre s USA. Povedať pekne na rovinu - milí Donald, tu je na stole slušná kopa peňazí, ale USA z neho neuvidia ani cent - bi znamenalo brnknúť na veľmi citlivú strunu. Je slušná šanca, že bi to zabralo a z USA bi sa z pohľadu EÚ a Ukrajini stal keď už nie rovno priateľ, tak aspoň nie evidentní nepriateľ.

Ale kebi začal aj hneď zajtra Trump sekať dobrotu, nič bi to nezmenilo na strategickej nevihnutnosti EÚ vibudovať vlastní silní zbrojárski priemisel. Jednoducho veľmi veľká časť tíchto peňazí aj musí ísť do európskich zbrojoviek - ak to mislíme so svojprávnosťou vážne. Pretože nikto nevie, čo si zajtra zmislí Trump - možno ani on sám. Ale hlavne nikto nevie, kto príde po ňom. Takí súčasní viceprezident je snáď ešte väčšia katastrofa ako Trump.

Demokratická strana totiž akobi išla na dlhú dovolenku a žiadne víraznejšie hlasi z radov republikánov proti Trumpovi sa zatiaľ neozvali.

Dánski nezmisel

Ivan's picture

Dánsku premiérku som považoval až doteraz za osvietenú bitosť. Potom ale, čo sa vijadrila, že nemá problém s nákupom novích zbraní v USA, si to už nemislím. Francúzski minister zahraničních vecí to povedal trefne - nakupovať zbrane v USA je pohodlné, ale zároveň to znamená biť ich otrokom.

Samozrejme. Európa dáva dokopi veľkí balík peňazí na obranu a je čisté šialenstvo z neho posielať do USA čo len cent. Dánska opozícia to chápe a aj sa do premiérki patrične obula.

Kdekoľvek inde v Európe bi ma to až tak neprekvapilo. Ale že to bude práve Dánsko, ktorému sa prezident USA vihráža použitím sili, ak sa nevzdá Grónska, kto príde s takímto očividním nezmislom…

Open source

Ivan's picture

Odstavenie všetkého kriticki dôležitého, čo je postavené na operačních sistémoch z USA, bi bola úloha, ktorá oprávnene desí. Otázka je, čo je vôbec alternatíva. V oblasti operačních sistémov počítačov je to Linux. Všeobecnejšie open source, ktorí sa dá skontrolovať.

Potom je tu ale otázka, čo so všetkími aplikáciami, ktoré boli vivinuté iba pre Windows alebo macOS. Vivinú sa pre Linux. Presnejšie vivinú ich veľmi pravdepodobne ich existujúci tvorcovia, ktorím môže biť v zásade jedno, na čom ich aplikácie bežia, ak tu bude dostatočne veľkí trh a dostanú zaplatené.

A trh vznikne v momente, keď štát deklaruje strategickí úmisel prejsť na open source. Ten istí štát, ktorému inak neviem prísť na meno. Pretože jeho prvoradou úlohou je vlastná bezpečnosť, čo znamená aj zabezpečenie fungovania kritickích oblastí bez hrozbi vonkajších vplivov.

Prechod na open source je strategicki nevihnutní aj za cenu potenciálneho kroku späť v technologickej oblasti. Pretože existujúci stav znamená totálnu závislosť na USA, ktoré bi nemuseli vistreliť ani jeden náboj, abi ľahlo Dánsko alebo aj celá Európa.

Bude veľmi nákladní. Ale za chibi sa platí. A za veľké chibi sa platí veľa. Veľkou chibou bolo mislieť si, že USA budú kamarát Európi na večné časi a nikdi inak.

Desivá pravda

Ivan's picture

Vo vojne je dobrím základom vedieť, kto je priateľ a kto nepriateľ. Ukrajinskí prezident ale stále nepochopil, že USA nie sú priateľ Ukrajini. Usudzujem tak na základe toho, že je stále pripravení podpísať dohodu o nerastnom bohatstve.

Rovnako je zarážajúce, že dánski minister obrani sa odmieta pozerať na USA ako na nepriateľa. Iste, Dánsko nie je vojne, zatiaľ. Americkí prezident sa ale vijadril - a to nie raz - že Grónsko chce a aj ho bude mať, aj kebi to malo znamenať použitie vojenskej sili. Trumpa síce netreba brať doslova, ale ako inak sa dá chápať toto vihlásenie. Sú totiž iba dve možnosti - buď mu veríme, že tú vojenskú silu použije alebo nie. A ak mu veríme, tak sotva sa dajú považovať USA za niečo iné ako za nepriateľa. Jedine, že bi sme mu neverili. Postaviť ale celú bezpečnosť krajini na nedôvere k vihláseniam prezidenta USA je v prípade Dánska, ktorého vládu považujem za osvietenú, prinajmenšom prekvapivé.

Oveľa menej ma prekvapuje, keď britskí premiér odmieta považovať USA za nespoľahlivého partnera a ani si nechce viberať medzi Európou a USA v otázke bezpečnosti. Trump sa totiž netají simpatiami k Británii a odporom k EÚ. V tejto súvislosti ma ale naopak veľmi prekvapuje, že EÚ prenecháva vodcovstvo koalície ochotních práve Británii, ktorej sa vojna na Ukrajine tíka oveľa menej ako EÚ. Pretože s ruskom hraničí EÚ, nie Británia, a je to EÚ, ktorej súčasťou sa má stať Ukrajina, nie Commonwealth.

Strata USA ako spojenca je pre Európu desivá. Preto si ju ani nechce pripustiť. Vibudovanie európskej armádi alebo aspoň novej obrannej aliancie je pritom ešte ten menší problém. Oveľa väčší bude zbavenie sa závislosti na technológiách z USA.

Začnime operačními sistémami počítačov a mobilních zariadení celej štátnej správi a minimálne aj kritickích podnikov ako sú povedzme elektrárne, banki a zbrojovki. Vihoďme všetko, kde beží Windows, macOS, iOS prípadne Android - a uvidíme, čo zostane. Ale spraviť to treba a začať treba hneď.

Včera bolo neskoro. Ak to nespravíme, potom sa môžeme rovno pričleniť k USA.

Ignorovanie Trumpa

Ivan's picture

V záujme duševnej pohodi som sa rozhodol od tejto chvíle ignorovať všetki správi, v ktorích sa spomína Trump. Život je totiž príliš krátki a treba sa rozhodnúť, čím ho viplniť. Sledovať, čo škandalózne zase raz Trump vipustil do sveta, mi pripadá ako bohapusté plitvanie časom. A potom to ešte aj častokrát komentovať.

Trump tak rozšíril radi tích, ktorích dokonale ignorujem - putin, lavrov, musk, orbán, don roberto a vôbec celá naša politická scéna. Plus všetko, čo končí na .sk - pochopiteľne s vínimkou tejto doméni. Je to rokmi overená účinná metóda.

Zo zahraničného spravodajstva dánskeho portálu, ktorí sa stal mojim jediním internetovím zdrojom informácií, tak veľa na čítanie nezostane. Nevadí. Začnem sledovať iné sekcie - kultúru prípadne dánske domáce spravodajstvo. Odtiaľto na mňa snáď Trump neviskočí.

Snáď už pochopíme

Ivan's picture

Svet je v šoku, ale nemôžem povedať, že bi ma hádka v Bielom dome obzvlášť prekvapila. Viac ma prekvapilo, že tam ukrajinskí prezident vôbec išiel.

Všetko ostatné už predsa bolo povedané, a nie raz. Nič iné sa nedá očakávať od prezidenta, ktorí ide vijednávať o Ukrajine bez Ukrajini, vihlási, že Zelenskij na rokovaniach s ruskom mohol biť, kebi chcel, ale že aj tak tam nebol potrební, že bola to Ukrajina, ktorá začala vojnu, nie rusko, je to ukrajinskí prezident, kto je diktátor, nie putin, a kto hlasuje spolu ruskom a čínou v OSN.

Neviem, čo iné ešte mal spraviť, abi Ukrajina pochopila, že súčasná administratíva USA nie je ich priateľ. Napriek tomu všetkému poďho dojednávať kšefti rovno do Bieleho domu. Mimochodom americkí prezident ho tam nepozval. Ak teda máme veriť Trumpovmu komentáru ešte pred samotnou návštevou, podľa ktorého vraj počul, že Zelenskij sa tam chistá prísť. Teda nie, že ho tam Trump pozval. Pretože do Bieleho domu netreba pozvanie, jednoducho sa len treba zobrať a prísť, však áno.

Je ťažké sa zmieriť so stratou USA ako spojenca, rozumiem tomu. Ale treba sa snáď konečne pozrieť pravde do očí, ak teda máme robiť aj nejaké racionálne rozhodnutia. Návšteva Bieleho domu takím rozhodnutím iste nebola.

Trumpova strata pamäti

Ivan's picture

Takže Trump si najnovšie nepamätá, že bi niekedi nazval Zelenského diktátorom...

A to je presne voda na mlin európskim politikom, ktorí sa desia predstavi, že bi niečo zásadné mali podniknúť v otázke Ukrajini. Vidíte? Trump to nemislí vážne. Takže vlastne nemusíme ani nič zásadné riešiť. Zbrane pošleme a finančnú pomoc poskitneme. Nejak to len na tej Ukrajine snáď dopadne. Nebude ale žiadna európska armáda.

Pretože ani nič také ako "Európa" vo vojenskích otázkach neexistuje. Je to zrejmé pri pohľade na mapu.

Británia je za vodou, najďalej od Ukrajini a ani nie v EÚ. Navíšime vídavki na obranu, a to ani nie hneď ale až od roku 2027, čím sa zvíši ich podiel na HDP z 2.3% na 2.5%, a sme vibavení. Pošleme vojakov na Ukrajinu, ale iba ak sa dohodne mier a USA nám budú kriť chrbát. Oboje na veľmi dlhé lakte.

Do Francúzska je z ruska tiež veľmi dlhá cesta. Pokiaľ Nemecko nie je napadnuté, niet veľmi čo riešiť.

Nemecko rieši novú vládu, pričom SPD ako pravdepodobní koaliční partner víťaznej CDU sa vo vojenskích záležitostiach veľmi neangažuje. Predvolebné vijadrenia nového kancelára smerovali tiež iba k dodávkam zbraní na Ukrajinu. O žiadnej európskej armáde reč nebola. Takže ani nebude.

A sme vibavení. Bez aspoň jedného z tejto trojice európska armáda nemá zmisel. Kím nepôjde do tuhého, je ilúziou si mislieť, že sa čokoľvek zmení.

Business as usual

Ivan's picture

Na 3. víročie ruskej invázie bol Boris Johnson v Kijeve, kde v jednom rozhovore povedal niekoľko zaujímavích vecí. Zopakoval, že Británia spolu s Francúzskom bi mali cítiť morálnu zodpovednosť voči Ukrajine vzhľadom na dohodu spred više tridsiatich rokov, podľa ktorej sa Ukrajina vzdala jadrovích zbraní. A tiež nemal problém nahlas povedať, čo si mislí o nedávnich vírokoch súčasnej americkej administratívi na adresu Ukrajini a jej prezidenta.

Potom ale - pre mňa dosť nepochopiteľne - začal do neba vichvaľovať dohodu o nerastních surovinách, ktorú ide Ukrajina uzatvoriť s USA. Vraj ako je skvelé, že Ukrajina bude mať USA naďalej na svojej strane. Nechápem totiž, ako sa dá jedním dichom skopať nedávne škandalózne vihlásenia a hlasovanie v OSN pod čiernu zem a zároveň obhajovať dohodu s USA, ktoré sa celkom nepokrite pridali na stranu ruska.

Morálna zodpovednosť ale v skutočnosti končí dodávkami zbraní Ukrajine. Na prvom mieste stále zostáva spojenectvo s USA. Povieme síce nahlas, čo si o nich mislíme - lebo však máme vlastní názor - ale od nich ani na krok. Nech sa pohnú kamkoľvek, ideme za nimi. A nech majú USA aj skvelí biznis z utrpenia Ukrajini - podstatné je, že tam budú, takže mi nebudeme musieť nič dramatické riešiť.

A v tomto duchu vidím aj vijadrenia britského premiéra - povedal síce, že je ochotní vislať britskích vojakov na Ukrajinu ako súčasť mierovej dohodi. Ale nepovedal za akích podmienok ani na ako dlho. A abi sa nepovedalo - navíšil vídavki na obranu z 2.3 na 2.5% v pomere k HDP. A tiež odmietol sa rozhodovať medzi USA a Európou vo vojenskích záležitostiach.

Skrátka - business as usual.

Pages

Subscribe to RSS - Ivan's blog