Blogs

Dobre že nejdeme do mdlôb pri tom, čo zase vipustil do sveta takí Donald Trump. Podobne tí, čo majú tú silu a sledujú našu politickú scénu, takmer odpadávajú pri vihláseniach dona roberta a jeho ansámblu. Ale akosi pritom všetci opomíname jednu očividnú skutočnosť - Donald Trump ako aj don roberto sú síce čistá tragédia, ale to, čo stojí oproti nim, je tragédia ešte väčšia. Jednoducho preto, že ak bi tomu tak nebolo, tak ich tu teraz nemáme.

Ak teda nejdeme argumentovať tím, že ľudia sú blbí, ale to je dosť chabí argument, pretože sa viťahuje iba vtedi, keď voľbi nedopadnú podľa našich predstáv. Ak ale vihráme, vtedi je zrazu všetko v poriadku a iste nejdeme argumentovať tím, že sme vihrali kvôli tomu, že nás blbí ľudia volili.

Takže máme tu znova Donalda Trumpa a dona roberta. Opozícia v USA je aspoň ticho a snáď sa aj zamíšľa nad tím ako ďalej. U nás ideme veselo ďalej. Jediná zmena, ktorú som zaregistroval od prehratích posledních volieb, bola personálna vímena šéfa SaS.

Pritom autorom jediného pozitívneho bodu v celej covidovej tragédii bol práve Richard Sulík so svojimi plagátmi o slobodnom očkovaní. Pamätáme si, čo znamená prvé slovo v skratke SaS. Plagáti mali ale veľmi krátku životnosť a asi po dvoch tíždňoch boli stiahnuté z obehu. Ako vtedi pripomenulo jedno tzv. konzervatívne médium - hovoriť o slobode očkovania bola chiba...

Inak nič. Celá akože pravicová karavána ide veselo ďalej. A mi môžeme len ďalej odpadávať pri vihláseniach dona roberta.

Je zaujímavé sledovať demokratov v USA. Akobi sa viparili. Nula, čistá nula od kedi znovu vihral Trump, ak to teda posudzujem podľa spravodajstva dánskeho portálu. Pritom arzenálu, ktorím môžu páliť, je viac ako dosť. Obrovskí rozdiel oproti predchádzajúcemu Trumpovmu víťazstvu, kedi sa do neho pustili hneď na druhí deň po volebnej noci.

Vtedi to brali ako anomáliu. Neverili, že mohli prehrať férovím spôsobom, a tak ochotne prijali visvetlenie, že Trumpovi museli pomôcť rusi. Na ich progrevistickej agende sa ale nezmenilo nič. Obzvlášť keď o 4 roki vihral ich kandidát. Vihral síce za pozoruhodních okolností, ktorím ale máloktorí demokratickí volič venoval pozornosť.

Minulí rok ale Trump vihral znovu, a to sa už za anomáliu sotva dá považovať. Niečo veľmi zásadné vo svojej politike musí Demokratická strana zmeniť, ak chce zostať v hre. Verím tomu, že toto je ten dôvod, prečo ich nie je teraz vôbec počuť. Chce to pochopiteľne aj nové tváre na ich čele. A tento proces iste nejakí čas trvá.

Ak to ale pojmú v štíle našej opozície, ktorá ide ďalej za každích okolností s minimálnimi zmenami vo svojej politike a personálnom obsadení, tak presne tak aj dopadnú. Dostanú znovu nakladačku od típkov ako sú Trump, don roberto a im podobních.

USA vijednávajú o mieri s ruskom bez toho, že bi na to mali akíkoľvek mandát. Nepočul som zatiaľ nikoho konštatovať tento očividní fakt, čo len svedčí o nedostatku akejkoľvek sebadôveri kritizovať Trumpa a spol.

Ale presne tak aj celé vijednávanie dopadne. Napriek tomu, že ukrajinskí prezident očakáva, že mier bude dohodnutí tento rok. A nezabúda niekoľkokrát ďakovať USA. Divil bi som sa, kebi to aj mislel úprimne. Skôr mu ide o to udržať obnovené dodávki zbraní, schválené ešte za Bidena. A to sa dá tak, a zrejme iba tak, že bude lichotiť Trumpovi a utvrdzovať ho v tom, akú skvelú robotu robí.

Predstavi USA, Ukrajini a ruska o mieri sú totiž úplne odlišné. Trumpovi je to jedno, za akích podmienok sa mier dohodne. Ukrajina sa vijadrila jasne, že sa žiadnich svojich území nevzdá, zatiaľ čo rusko ich nemá v úmisle vrátiť. Koalícia na čele s Britániou je ochotná poslať svojich vojakov na Ukrajinu iba za podmienki, že im USA budú kriť chrbát, k čomu sa ale USA ani zďaleka nemajú, ale kebi aj, rusko s tím zásadne nesúhlasí.

Takže žiaden mier nehrozí. Ani zďaleka. Ukrajina hrá na čas. Pochopiteľne. Som zvedaví, ako dlho ešte potrvá, kím Trump pochopí, že to jeho vijednávanie s ruskom o mieri nemá žiadnu šancu na úspech.

Presne ako konečne napísal dánski portál - nehovorí sa to síce ešte nahlas, ale USA už nie sú spojenec Európi a NATO existuje už len na papieri. Portugalsko napríklad zrušilo objednávku na nákup americkích stíhačiek presne kvôli tomuto. Nakúpi ich v Európe. A z dánskeho parlamentu zaznelo slovo vojna v súvislosti s nepokritím zámerom Trumpa anektovať Grónsko.

Inak to pochopiteľne celé vidí šéf NATO, na ktorého pchanie sa do zadku Trumpovi je ťažko sa pozerať. Vraj vôbec nechce riešiť otázku Grónska, nevie, či zostane súčasťou Dánska alebo bude pričlenené k USA, ale v každom prípade verí vo vodcovské schopnosti Trumpa a USA v ďalšom smerovaní NATO…

Pozoruhodné. Takže členskej krajine NATO hrozí strata územia a šéf NATO to odmieta riešiť…Úmrtní list aliancie vistavení priamo jej šéfom.

"Musia sa rozhodnúť, či si Dánsko môže dovoliť neminúť 25 miliárd korún na posilnenie priateľstva s Trumpom, ktoré sa už možno skončilo." Presne toto napísal dánski portál a reč je o nákupe zbraní.

Takže dánska vláda stále s istotou nevie a nie si je istá, či je Trump ich priateľ. Napriek tomu, že Trump sa vihráža použitím vojenskej sili na získanie Grónska, stále ho odmietajú považovať za nepriateľa. Pozoruhodné.

Pre istotu ale dánska vláda hľadá aj iní dôvod, prečo neskončiť s nákupom americkích zbraní. Vraj rozhodujúce je, čo zbrane dokážu, nie kde sú virobené. To je ešte pozoruhodnejšie, pretože je veľká šanca, že zbraň virobená v USA nedokáže nič, ak sa tak jedného dňa americká administratíva rozhodne.

Ale najpozoruhodnejší je víraz "posilnenie priateľstva," čo je v tomto prípade len eufemizmus pre označenie evidentnej korupcie priamo na najvišších miestach vládi krajini, ktorá pravidelne končí na prvom mieste v rebríčku najmenej skorumpovaních krajín sveta.

Očividne Trump a jeho okolie majú veľmi radi peniaze a veľmi neradi o ne prichádzajú. EÚ dáva dokopi veľkí balík peňazí, ktorí vie biť aj silním tromfom v hre s USA. Povedať pekne na rovinu - milí Donald, tu je na stole slušná kopa peňazí, ale USA z neho neuvidia ani cent - bi znamenalo brnknúť na veľmi citlivú strunu. Je slušná šanca, že bi to zabralo a z USA bi sa z pohľadu EÚ a Ukrajini stal keď už nie rovno priateľ, tak aspoň nie evidentní nepriateľ.

Ale kebi začal aj hneď zajtra Trump sekať dobrotu, nič bi to nezmenilo na strategickej nevihnutnosti EÚ vibudovať vlastní silní zbrojárski priemisel. Jednoducho veľmi veľká časť tíchto peňazí aj musí ísť do európskich zbrojoviek - ak to mislíme so svojprávnosťou vážne. Pretože nikto nevie, čo si zajtra zmislí Trump - možno ani on sám. Ale hlavne nikto nevie, kto príde po ňom. Takí súčasní viceprezident je snáď ešte väčšia katastrofa ako Trump.

Demokratická strana totiž akobi išla na dlhú dovolenku a žiadne víraznejšie hlasi z radov republikánov proti Trumpovi sa zatiaľ neozvali.

Dánsku premiérku som považoval až doteraz za osvietenú bitosť. Potom ale, čo sa vijadrila, že nemá problém s nákupom novích zbraní v USA, si to už nemislím. Francúzski minister zahraničních vecí to povedal trefne - nakupovať zbrane v USA je pohodlné, ale zároveň to znamená biť ich otrokom.

Samozrejme. Európa dáva dokopi veľkí balík peňazí na obranu a je čisté šialenstvo z neho posielať do USA čo len cent. Dánska opozícia to chápe a aj sa do premiérki patrične obula.

Kdekoľvek inde v Európe bi ma to až tak neprekvapilo. Ale že to bude práve Dánsko, ktorému sa prezident USA vihráža použitím sili, ak sa nevzdá Grónska, kto príde s takímto očividním nezmislom…

Odstavenie všetkého kriticki dôležitého, čo je postavené na operačních sistémoch z USA, bi bola úloha, ktorá oprávnene desí. Otázka je, čo je vôbec alternatíva. V oblasti operačních sistémov počítačov je to Linux. Všeobecnejšie open source, ktorí sa dá skontrolovať.

Potom je tu ale otázka, čo so všetkími aplikáciami, ktoré boli vivinuté iba pre Windows alebo macOS. Vivinú sa pre Linux. Presnejšie vivinú ich veľmi pravdepodobne ich existujúci tvorcovia, ktorím môže biť v zásade jedno, na čom ich aplikácie bežia, ak tu bude dostatočne veľkí trh a dostanú zaplatené.

A trh vznikne v momente, keď štát deklaruje strategickí úmisel prejsť na open source. Ten istí štát, ktorému inak neviem prísť na meno. Pretože jeho prvoradou úlohou je vlastná bezpečnosť, čo znamená aj zabezpečenie fungovania kritickích oblastí bez hrozbi vonkajších vplivov.

Prechod na open source je strategicki nevihnutní aj za cenu potenciálneho kroku späť v technologickej oblasti. Pretože existujúci stav znamená totálnu závislosť na USA, ktoré bi nemuseli vistreliť ani jeden náboj, abi ľahlo Dánsko alebo aj celá Európa.

Bude veľmi nákladní. Ale za chibi sa platí. A za veľké chibi sa platí veľa. Veľkou chibou bolo mislieť si, že USA budú kamarát Európi na večné časi a nikdi inak.

Vo vojne je dobrím základom vedieť, kto je priateľ a kto nepriateľ. Ukrajinskí prezident ale stále nepochopil, že USA nie sú priateľ Ukrajini. Usudzujem tak na základe toho, že je stále pripravení podpísať dohodu o nerastnom bohatstve.

Rovnako je zarážajúce, že dánski minister obrani sa odmieta pozerať na USA ako na nepriateľa. Iste, Dánsko nie je vojne, zatiaľ. Americkí prezident sa ale vijadril - a to nie raz - že Grónsko chce a aj ho bude mať, aj kebi to malo znamenať použitie vojenskej sili. Trumpa síce netreba brať doslova, ale ako inak sa dá chápať toto vihlásenie. Sú totiž iba dve možnosti - buď mu veríme, že tú vojenskú silu použije alebo nie. A ak mu veríme, tak sotva sa dajú považovať USA za niečo iné ako za nepriateľa. Jedine, že bi sme mu neverili. Postaviť ale celú bezpečnosť krajini na nedôvere k vihláseniam prezidenta USA je v prípade Dánska, ktorého vládu považujem za osvietenú, prinajmenšom prekvapivé.

Oveľa menej ma prekvapuje, keď britskí premiér odmieta považovať USA za nespoľahlivého partnera a ani si nechce viberať medzi Európou a USA v otázke bezpečnosti. Trump sa totiž netají simpatiami k Británii a odporom k EÚ. V tejto súvislosti ma ale naopak veľmi prekvapuje, že EÚ prenecháva vodcovstvo koalície ochotních práve Británii, ktorej sa vojna na Ukrajine tíka oveľa menej ako EÚ. Pretože s ruskom hraničí EÚ, nie Británia, a je to EÚ, ktorej súčasťou sa má stať Ukrajina, nie Commonwealth.

Strata USA ako spojenca je pre Európu desivá. Preto si ju ani nechce pripustiť. Vibudovanie európskej armádi alebo aspoň novej obrannej aliancie je pritom ešte ten menší problém. Oveľa väčší bude zbavenie sa závislosti na technológiách z USA.

Začnime operačními sistémami počítačov a mobilních zariadení celej štátnej správi a minimálne aj kritickích podnikov ako sú povedzme elektrárne, banki a zbrojovki. Vihoďme všetko, kde beží Windows, macOS, iOS prípadne Android - a uvidíme, čo zostane. Ale spraviť to treba a začať treba hneď.

Včera bolo neskoro. Ak to nespravíme, potom sa môžeme rovno pričleniť k USA.

V záujme duševnej pohodi som sa rozhodol od tejto chvíle ignorovať všetki správi, v ktorích sa spomína Trump. Život je totiž príliš krátki a treba sa rozhodnúť, čím ho viplniť. Sledovať, čo škandalózne zase raz Trump vipustil do sveta, mi pripadá ako bohapusté plitvanie časom. A potom to ešte aj častokrát komentovať.

Trump tak rozšíril radi tích, ktorích dokonale ignorujem - putin, lavrov, musk, orbán, don roberto a vôbec celá naša politická scéna. Plus všetko, čo končí na .sk - pochopiteľne s vínimkou tejto doméni. Je to rokmi overená účinná metóda.

Zo zahraničného spravodajstva dánskeho portálu, ktorí sa stal mojim jediním internetovím zdrojom informácií, tak veľa na čítanie nezostane. Nevadí. Začnem sledovať iné sekcie - kultúru prípadne dánske domáce spravodajstvo. Odtiaľto na mňa snáď Trump neviskočí.