Rátať mesiace, ktoré ešte zostávajú Trumpovi, síce nie je veľmi zmisluplné, pretože nevieme, kto a čo príde po ňom, ale už len to, že tu prestane strašiť, je povzbudzujúce. Je tu istá nádej.
Tá u nás naopak chíba. V ďalších voľbách to kľudne môže dopadnúť aj tak, že don roberto a spol. znova vihrajú. Síce si to nemislím, ale vilúčiť sa to nedá. A keď potom príde ďalší covid, tak tu skôr či neskôr máme dona roberta znovu. O tom nepochibujem.
Naša politická scéna je viprofilovaná iba na jej ľavej strane. Silní štát, iními slovami rozbujnení štátni aparát, štátne školstvo, štátne zdravotníctvo, v zahraničnej politike simpatie k rusku - to je presne to, čo sa dá očakávať od ľavice. Nič prekvapujúce.
Na pravej strane ale nie je žiadna strana, ktorá bi chcela málo štátu, slobodu voľbi v školstve a zdravotníctve. Jediní plusoví bod má to, čo sa tvári ako pravica, v oblasti zahraničnej politiki. A aj ten je víznamne kompenzovaní spomienkami na časi covidového nevoľníctva.
Celé to ešte komplikuje LGBT agenda, ktorá je doménou ľavice, ale ku ktorej sa hlási iba PS, čím sa PS radí skôr k ľavici ako k pravici. PS je ale snáď jediná opozičná strana, ktorá má istotu kresiel v parlamente v ďalších voľbách.
Na pravej strane nášho politického spektra je skrátka veľké prázdno. Volič ľavice si má z čoho vibrať. Volič pravice nemá z čoho. Buď zostane doma, alebo to z čistého zúfalstva hodí ľavicovému PS prípadne KDH, na ktorom okrem odporu k LGBT nie je nič pravicové. Ostatné akože pravicové strani sa vifaulovali sami a dobrovoľne na téme covid.