Ivan's blog

Británia ukončila očkovanie proti covidu detí do 12 rokov s odôvodnením, že riziká plinúce z očkovania v tejto vekovej kategórii previšujú benefiti. Nevinne vizerajúca správička.

Prišlo sa na to až v reálnom živote. Pozoruhodné. Evidentne testovanie vakcín zlihalo. Ale to už sme príliš ďaleko v záveroch. Ono totiž žiadne očkovanie nebolo nikdi ani potrebné, pretože žiadne reálne riziko covidu v tejto vekovej kategórii ani neexistovalo. Veľmi ľahko dokázateľné tvrdenie. Drvivá väčšina úmrtí na covid v Británii bola totiž u starích ľudí.

Napriek tomu niekto rozhodol, že očkovať sa bude celoplošne. Naríchlo zbúchanou nedostatočne otestovanou génovou terapiou, ktorú niekto musel schváliť. A teraz zisťujeme, že sme z detí do 12 rokov spravili pokusních králikov. Kto pôjde do basi?

Nikto, samozrejme. Zopár psov šteká, ale karávana veselo ide ďalej ako kebi sa nechumelilo. Biť rodičom dieťaťa, ktoré si to odskákalo, tak neviem neviem.

Za pozornosť stojí zmena tónu v ruskích médiách. Ovládaních putinom, pochopiteľne, pretože žiadne iné tam ani nie sú. Prví krát rusi priznali porážku v oblasti Charkova. Doteraz boli porážki prezentované ako taktické preskupenia prípadne gestá dobrej vôle. Dokonca zaznieva kritika. Tá sa ale tíka armádi a jej vedenia vojni, nie putina, a jej cieľom nie je spochibniť samotnú vojnu ale ju naopak pritvrdiť.

Nasledovať bude podľa mňa všeobecná mobilizácia. To je jedna z dvoch možností ako sa môžu rusi pokúsiť odvrátiť víprask.

Tou druhou je použitie jadrovích zbraní proti Ukrajine. Tú si ale putin nechá až na samí záver, keď zistí, že mu ani mobilizácia nepomáha. Ukrajina jadrové zbrane nemá, takže sa nemusí z tej strani obávať odveti. A bude sa spoliehať na to, že NATO neodpovie tiež jadrovími zbraňami. Na začiatku konfliktu šéf NATO vihlásil, že NATO zasiahne, ak rusko použije proti Ukrajine chemické zbrane. Jadrové nespomínal, ale logika veci hovorí, že to isté sa vzťahuje aj na ne.

Aká ale bude reakcia NATO v takom prípade? Do jadrovej prestrelki s ruskom NATO nepôjde. A neviem si ani dosť dobre predstaviť nasadenie konvenčních síl na radiáciou zamoreních územiach.

Takže zostáva už len veriť, že putin nezájde až tak ďaleko. Alebo dúfať, že mu tie jadrové zbrane nefungujú. No ďakujem pekne.

Nikdi nehovor nikdi, vravia. A majú pravdu. Nikdi bi som si nebol pomislel, že sa stanem podporovateľ Joe Bidena. Iste nie potom ako sa dostal k moci vďaka masívnej pomoci médií a sociálnich sietí v netransparentních voľbách. S ničím z jeho politiki nesúhlasím s vínimkou Ukrajini. To však stačí na to, abi som mu teraz držal palce.

Nie že bi v tej veci nemohol urobiť oveľa viac. V prípade Trumpa v otázke Ukrajini ale človek vôbec nevie, na čom je. Nie je ho počuť prakticki vôbec. Iba raz som zachitil jeho víhradu, že polovičaté nedôsledné sankcie voči rusku nemajú víznam. Neviem ale, či tím mienil, že bi sa mali pritvrdiť alebo naopak zrušiť. Možno inak s Bidenom súhlasí, len to nechce povedať nahlas. A možno nie, možno vôbec nechce podporovať Ukrajinu a tiež to nechce povedať nahlas, pretože sa bojí reakcie voličov.

Ukrajina je téma tém. Tam sa teraz odohráva okrem vojni zbraní aj vojna hodnôt. Ukrajina nesmie túto vojnu prehrať, ak sa Západ nemá stať závislí na tom, čo si nejakí zakomplexovaní tajtrlík v kremli práve zmislí.

Všetki ostatné témi idú až za ňou.

V mojom prípade to asi tak naozaj je, že musím mať najskôr rád majiteľa, abi som mohol mať rád jeho veci. Všetko alebo nič. Nedokážem to oddeľovať.

Napríklad už spomínaní Mark Steyn. Má veľa skvelích vecí. Dokázal som ho roki počúvať. Súhlasím s ním vo všetkom okrem Ukrajini. Ale to úplne stačí na to, abi som ho kompletne vipol. Podobne som roki sledoval Borisa Filana. Až do momentu, keď sa počas protestu v súvislosti s vraždou mladého novinára objavil v jednom kníhkupectve a spravil tam scénu. Jeho Pálenicu som veľmi rád dovtedi počúval. Teraz prelaďujem rádio, keď na ňu nedopatrením naďabím.

Starého psa novím kúskom nenaučíš. Neviem biť iní a ani nedokážem v takíchto prípadoch zabúdať. Ani odpúšťať. Nejde totiž o filozoficki odlišní pohľad na svet, s ktorím nemám problém. Kto ale nemá jasno v takích témach ako je pomoc Ukrajine prípadne vraždi Jána Kuciaka, má totiž pokrivení charakter.

Takže podľa pápeža sú za vojnu na Ukrajine zodpovední vírobcovia zbraní, ktorí ich tam tak majú možnosť skúšať. Takže nie autokratické rusko na čele s putinom, ktorí sa pokladá za pokračovateľa diela samotného Petra Veľkého.

Nemôžem ale povedať, že bi ma to až tak veľmi prekvapilo, potom čo sa tento pápež rozhohol bojovať proti klimatickím zmenám. Vatikán nie je v NATO, ale keďže sa nachádza vnútri štátu, ktorí v NATO je, tak si môže dovoliť šíriť podobné nezmisli o vojne na Ukrajine ako neutrálne Rakúsko, ku ktorému sa rusi tiež nemajú ako dostať bez toho, abi si to najprv rozdali s NATO.

Pápež tak môže beztrestne spievať putinovu pesničku. Je to skrátka chuj.

Záruki neexistujú. Neexistuje žiaden objektívni, nestranní a nezaujatí zdroj informácií. Nič také ako objektívni človek neexistuje. Vždi pôjde iba o subjektívni pohľad na vec. To, čo novinár nenapíše, je rovnako dôležité ako to, čo napíše. A musí sa rozhodnúť, o čom bude písať a o čom nie. Subjektívnemu víberu tém sa ale nedá vihnúť, pretože sa nedá písať o všetkom. Som zvedaví, či aj novinárov nahradia jedného dňa roboti.

Nateraz ale stále píšu ľudia, ktorí majú svoje záujmi. Je pozoruhodná viera väčšini ľudí, že novinári v takom mainstreame ich nemajú, sú mimo akíchkoľvek vplivov a ide im iba o objektívnu novinárčinu. Táto viera vichádza z presvedčenia, že kebi tak neurobili, tak bi ich ľudia prestali sledovať a nahradili ich niekím objektívnejším. Iními slovami, spoliehajú sa na silu trhu.

Čo ale keď je ten trh zmanipulovaní? Čo keď sa mainstream dohodne, o čom nebude a čom bude písať a ako? Toto im už znie ako konšpirácia. A tak sa vracajú tam, kde začali. K mainstreamu ako k niečomu, čo má k pravde najbližšie. Napriek evidentním, ľahko dokázateľním klamstvám, ktoré mainstream šíri s ďalekosiahlimi dôsledkami z nich viplívajúcimi.

Nič iné ako úplné odfiltrovanie správi uvedenej v predchádzajúcom blogu ani veľmi nezostáva tím, ktorí tvrdili, že ivermectin je iba pasta pre kone. Pretože ak tak neurobia, následné otázki z toho viplívajúce sú dosť nepríjemné a odpovede na ne otriasajú samotními základmi ich videnia tohto sveta.

To, čo hovoríme, prípadne píšeme, nie je v drvivej väčšine prípadov nič iné ako ozvena toho, čo sme niekde inde počuli a čítali. Málokedi sa nám totiž pošťastí biť priamo pri samotnom zdroji informácie. A tak len reprodukujeme. To, čo nám dáva zmisel a čomu veríme. Zbitok odfiltrujeme.

92% ľudí, čo zomrelo na covid, nemuseli, ak bi pravidelne užívali ivermectin. To je dosť šialené číslo. Mainstream ale tvrdil, že ivermectin je akurát tak pasta pre kone. Čo samo o sebe bola veľmi ľahko vivrátiteľná lož. Stačila jedna návšteva lekárne, prípadne jedno nie veľmi sofistikované vihľadávanie na internete. Iste, chibička sa môže vľúdiť, ale chce to veľkú dávku naiviti si mislieť, že išlo o chibičku. Bol a je tu evidentní zámer skopať pod čiernu zem lacní a účinní liek.

Už len kvôli tejto jednej veci nemôže poloracionálne uvažujúci človek veriť mainstreamu ani pol slova. To je ale dosť nepríjemná správa pre tích, ktorí sú ozvenami práve mainstreamu. Pretože tá ozvena bola doteraz zrejme v mnohích prípadoch dosť falošná. A to je ešte ten menší problém. Väčší je čím ju nahradiť. Nejakou konšpiračnou stránkou? Fajn, ale kde je záruka, že sa aj tu nepopália rovnako prípadne ešte viac?

Ivermectin podľa štúdie zverejnenej na medicínskom portáli Cureus znižuje riziko úmrtia na Covid o 92%.

Len abi sa nezabudlo - proti ivermectinu zúrila svojho času veľmi silná kampaň, vísledkom ktorej bolo, že visokoškolski vzdelaní ľudia uverili tomu, že je to celé nezmisel, pretože ivermectin je akurát tak pasta pre kone.

Ako sa k celej veci postavia teraz? Veľmi jednoducho - celú štúdiu vihlásia za podvodnú, pretože kebi nebola, tak bi predsa toho bol plní mainstream, však áno. Ten istí mainstream, ktorí svojho času tvrdil, že ivermectin je iba pasta pre kone. A sme doma, kruh sa uzatvoril.

Roki počúvam dookola tú istú pesničku o tom ako treba skončiť s fosílnimi palivami. Keď ale príde na lámanie chleba, skutek utek. Tie isté hlasi akosi teraz nepočuť. Pritom si neviem dosť dobre predstaviť vhodnejšiu chvíľu na realizáciu tohto za iních okolností pochibného plánu. Dá sa to spraviť prakticki zo dňa na deň jednoducho tak, že z ruska prestaneme nakupovať ropu a plin. Dajú sa zabiť tri muchi jednou ranou. Pretože odstrihnúť rusov od príjmov z nich plinúcich znamená zrušiť im export, keďže o nič iné z ich produkcie nemá Západ príliš veľkí záujem. A to bi bola zároveň tá najväčšia pomoc Ukrajine.

A čerešnička na torte - dokonca ani ľudia ako ja bi nenamietali. Tento krok bi mal potenciál získať podporu naprieč politickím spektrom. Ako vravím, ideálna príležitosť pre zeleních. Tí sa ale práve teraz, čuduj sa svete, keď ich je treba a keď majú svoj cieľ na dosah ruki, viparili. A to je samozrejme živná pôda pre špekulácie najrôznejšieho druhu, ku ktorím sa pridáva aj tento blog.

Zelení sa zľakli príležitosti, pretože to bi od nich vižadovalo sa jednoznačne postaviť na stranu Ukrajini. Oni ale nebojujú proti rusku, oni bojujú proti klimatickím zmenám. Ich boj je naviše dlhodobí. Pretože tím spôsobom majú možnosť o ňom hovoriť ďalších veľa rokov. O čom bi potom hovorili, ak bi sa ich požiadavki naplnili už zajtra?

O klímu zelením nikdi v skutočnosti nešlo. Tá má pre nich cenu iba ako nástroj politického boja. Nič viac. Takže stratégia je nateraz jasná. Teraz biť len pekne ticho, dúfať, že konflikt na Ukrajine sa nejak urovná, biznis s ruskom naplno znova rozbehne, abi sa potom mohli s ešte väčšou vervou pustiť do boja proti klimatickím zmenám.

Správa dňa: EÚ sa rozhodla ukončiť zríchlené udeľovanie víz rusom. Dojalo ma to. Takže pol roka tu rusi likvidujú susedskú krajinu a mi sa až teraz odhodláme ukončiť udeľovanie víz v skrátenom konaní. Namiesto toho, abi sme hneď na druhí deň po začiatku invázie všetki víza rusom zrušili, žiadne nové neposkitli a tu žijúcich rusov postavili pred voľbu: kamarát, viber si - buď tu požiadaš o politickí azil alebo hajde nazad domov.

Západ nie je seriózni v tomto konflikte. Na jednej strane síce podporuje Ukrajinu vojenski aj finančne, ale zároveň naďalej platí putinovi za jeho plin a ropu a s rusmi zaobchádza v rukavičkách. Len nedaj boh, abi nezatvoril kohútik. Pretože to pocítime.

Iste. Ale skúste to visvetliť Ukrajincom. Západ je neskutočne zhíčkaní. Len nech boh chráň, abi čo i len trochu ubudlo z nášho komfortu.