Blogs

Ukrajina ide podpísať dohodu s USA ohľadne nerastních surovín, pričom záujem o takúto dohodu prejavila aj Európa. Ukrajina ale dáva prednosť USA, pričom ale Európa jej poskituje väčšiu pomoc ako USA.

Kalkulácia Ukrajini je zrejme takáto - Európa sa iste nenahnevá a USA budú motivované nám naďalej pomáhať. Takže hra na dve strani. Pripadá mi biť veľmi riskantná, oveľa riskantnejšia ako zostať loajálni k Európe. Pretože kde sa berie tá istota, že Európa nebude namietať, bude Ukrajinu naďalej nezištne podporovať, zatiaľ čo pre USA sa táto vojna stane vínosním podnikom? Pričom USA nemajú problém kedikoľvek otočiť, vihlásiť čierne za biele a Ukrajinu potopiť.

Uzatvorenie takejto dohodi znamená podľahnúť brutálnemu tlaku a odmeniť šíriteľov očividních klamstiev, čím mám na misli v prvom rade Trumpa. Je to zmluva s diablom.

Vždi sa bavím pri debate o dlhovej brzde alebo ako to nazívajú v USA - dlhovom strope. Na oboch stranách severného Atlantiku politici aspoň intuitívne tušia - a história im iste dá za pravdu - že je dobré mať istí limit, nad ktorí už neradno zatínať sekeru do štátnej kasi. Všetko fajn, všetko pekné - až dovtedi, kím sa nezačneme blížiť k tomuto limitu. Vtedi zistíme, že tá brzda akosi nebrzdí.

V USA v tom momente prichádza na scénu miestni folklór. Hrozbi bankrotu a zastavenie mnohích štátom financovaních služieb. Dráma do samého konca. Ale vždi s rovnakím koncom. Riešenie je vždi rovnaké a geniálne jednoduché - ak sa nezmestíme pod strop, tak ten strop jednoducho posunieme viššie.

A ideme ďalej a tak stále dokola. V USA sa ale aspoň tvária, že majú stále nejakí limit. Síce už mnohokrát posunutí, ale majú. V EU je dlhová brzda súčasťou bombasticki znejúceho paktu stabiliti. Vládni dlh pod 60%. Krásni cieľ. Realita: Francúzsko 111%, Taliansko 144%, Španielsko 113%, Portugalsko 113%, Belgicko 105%, Grécko 166%. Dokonca aj Nemecko cez 60%. A to sme ešte nezačali zbrojiť.

Niektorích to už prestáva baviť a navrhujú zrušiť bzdi a stropi - celé ako sú. Logiku to má, pretože ten, kto sa má limitom riadiť, kto ten limit stanovuje a kto ho má zároveň strážiť, je vždi jedna a tá istá osoba - štát. Bol bi preto zázrak, kebi to aj fungovalo.

Je ale možná aj druhá cesta - zosekať štátne vídavki. V Európe sa o takejto kacírskej možnosti nehovorí. Tandemu Trump, Musk to ale nemusí nikto visvetlovať.

O schizofrénii Európi v otázke Ukrajini najlepšie hovoria udalosti dnešného dňa. Francúzski prezident sa vo Washingtone snaží presvedčiť Trumpa, abi neopúšťal Európu, zatiaľ čo dánska premiérka je v Kijeve, abi vijadrila podporu Ukrajine v otázke jej členstva v NATO a oznámila ďalšiu pomoc. Francúzsko - kopec rečí a nedôstojné doprosovanie sa USA. Dánsko - konkrétne kroki a praktická pomoc Ukrajine.

Bude zaujímavé sledovať, ktorím smerom sa vidá Nemecko. Noví kancelár sa v predvolebnej kampani vijadril jasne - ak rusko okamžite neprestane s útokmi na civilné ciele, medzi ktoré patria aj elektrárne, dodá Ukrajine raketi, ktoré doletia ďaleko a presne. A nebude ani Ukrajinu obmedzovať v tom, kde ich použije.

USA totiž jedním dichom hovoria, že ich raketi v zásade nemožno páliť do ruska a že Ukrajina nemá šancu vojnu vihrať. A čo tak najskôr trafiť aj nejaké ruské ciele a až potom sa vijadrovať k otázke, či je víťazstvo reálne? USA ale v skutočnosti ani nikdi nechceli, abi Ukrajina vojnu vihrala. A najnovšie víroki ich prezidenta prikláňajú USA evidentne na stranu ruska. Kašľať aj na takého spojenca.

Európa má už najmenej 3 roki šancu naplno rozbehnúť vlastní zbrojárski priemisel. Prestať nakupovať zbrane z USA a úplne sa od USA vojenski osamostatniť. Dáni to pochopili. Dúfam, že to pochopí aj nová nemecká vláda.

Dánsko to pochopilo - bez silnej armádi to nepôjde. A tak dánska vláda navíšila jej rozpočet o 50 miliárd dánskich korún na tento a budúci rok. Vídavki na obranu tak dosiahnu 3% HDP a nemajú klesnúť ani v prípade skončenia vojni na Ukrajine.

Dánsko je jedna z veľmi mála krajín, kde ten socík aj funguje. Napriek tomu, že dánski štát financuje všetko možné, nezabúda ani na to, čo je jeho prvoradou povinnosťou - obrana a vlastná bezpečnosť. Veľmi pomáha aj fakt, že Dánsko sa zase raz umiestnilo v rebríčku najmenej skorumpovaních krajín sveta na prvom mieste. Čo sa tíka pomoci Ukrajine je Dánsko na druhom mieste v prepočte na obivateľa - za jednou z pobaltskích republík.

Veľmi často počujem ako argument zástancov "silného" štátu práve príklad Dánska a vôbec celého severu. Iste, celkom slušné vísledki sa dajú dosahovať v neskorumpovanom prostredí s osvietenou vládou, ktorá vie, kde je sever. Takúto kombináciu ale budete mimo Škandinávie len veľmi ťažko hľadať. U nás máme príliš ďaleko k neskorumpovanému prostrediu a ešte ďalej k osvietenej vláde, ktorá vie, kde je sever. A ešte aj veľmi dlho mať budeme.

Americkí viceprezident doporučil Zelenskému, abi sa zdržal kritickích vijadrení na adresu Trumpa. Takáto drzosť sa len tak nevidí. Takže vojnu začala Ukrajina, nie rusko, a diktátor nie je putin ale legitímne zvolení ukrajinskí prezident. A treba biť ticho, ak teda chceme ešte niečo s Trumpom riešiť.

S Trumpom už ale nie je veľmi čo riešiť, ide už len o to povedať mu, že je chuj.

Mimochodom bol to tiež súčasní viceprezident, kto počas predvolebnej kampane vihlásil, že je mu jedno ako vojna na Ukrajina dopadne. A s takímto mentálnim nastavením ide americká administratíva dohadovať mier s ruskom poza chrbát Ukrajini a Európi. Stratili sme už aj posledné zbitki dôstojnosti a bojíme sa celé USA aj s celím ich vijednávaním poslať do čerta? Toto je škandalózne. To sme až takí nesvojprávni, že bez USA nevieme ísť ani na krok?

Rečnícke otázki, na ktoré je samozrejme odpoveď v obidvoch prípadoch áno.

Trump samozrejme prská a prská vždi, keď si s ním niekto dovolí nesúhlasiť. Otázka je, či narazí aj doma na odpor po jeho ostatních vírokoch ohľadne Ukrajini, ktoré jednoznačne začleňujú USA na ruskú stranu vo vojne na Ukrajine.

Ale presne kvôli tomu, abi sme si nemuseli takéto otázki klásť, bi snáď tu v Európe bol už najvišší čas s tím niečo urobiť. Vizbrojiť sa, samozrejme, ale tomu bi snáď malo predchádzať vitvorenie novej vojenskej aliancie. Nech nekupujeme duplicitne tie isté veci, ale hlavne nech sme bojaschopní. Európa bi mala mať gule a kopnúť celé USA a NATO do zadku. Pretože aliancia, ktorá to nemislí vážne, nie je dôverihodná aliancia. A priateľ nášho nepriateľa nie je náš priateľ ale nepriateľ.

Isté nádeje vkladám do JEFu (Joint Expeditory Force), čo je vojenské partnerstvo Holandska, nordickích a pobaltskích krajín vedené Britániou. Funguje od roku 2014. Chcelo bi to minimálne ešte Francúzsko, Nemecko a Poľsko, ale nejakí základ, na ktorom sa niečo dá postaviť, tu je.

Chcelo bi to ale ešte aj kus odvahi, čo tu nie je práve prebitočná komodita. Ak ale dokáže Ukrajina bojovať proti rusku sama, potom snáď koalícia tíchto krajín bi sa mohla už konečne prestať báť.

Pred takmer 3 rokmi som si tipol, že vojna na Ukrajine bude trvať 20 rokov. Moje ukrajinské osadenstvo nechápalo, ako sa dá bojovať tak dlho. Ich odhad bol 3 tíždne. Samozrejme s víťazním koncom pre Ukrajinu.

Napriek prebiehajúcim rokovaniam neverím, že vojna skončí v dohľadnej dobe. Trúfam si odhadnúť ďalší priebeh.

USA sa s ruskom na niečom dohodnú a posunú to Ukrajine. Berte alebo neberte. Ukrajina to odmietne. Súčasné rokovania sú totiž v štíle Mníchova - o nás bez nás - čo je pochopiteľne pre Ukrajinu z princípu neprijateľné. Trump si ale otázku vojni, ktorú tvrdil, že virieši za 24 hodín, bude môcť odfajknúť. Vidíte, mier som dohodol, nie je mojou chibou, že na to Ukrajina nepristúpila.

Nasledovať bude zastavenie akejkoľvek pomoci Ukrajine. Toto v plnej miere preberie na seba Európa. Vojna bude pokračovať a bude závisieť na tom, ako ríchlo dokáže biť Ukrajina sebestačná v otázke vírobi zbraní. Pár rokov to ešte iste potrvá. Otázka tiež bude, ako ríchlo budú rusi postupovať. Ak to Ukrajina ustojí, tento stav potrvá až do konca Trumpovho volebného obdobia.

Ak sa ale rusi rozbehnú, potom sa naplno prejaví Trumpov blaf. Presne ako v čase predchádzajúcej administratívi, kedi republikáni niekoľko mesiacov blokovali poskitnutie ďalšej pomoci Ukrajine. Otočili, keď bolo zrejmé, že sa to začína prejavovať na fronte. Naplno sa obnoví americká pomoc.

Takže ešte 17 rokov. Dúfam, že sa dožijem konca.

Pred britskím premiérom dávam klobúk dolu. Ako prví oficiálne vihlásil, že pošle svojich vojakov na Ukrajinu zabrániť ďalšej ruskej agresii, ak sa nejakí mier teraz dohodne. Vzápätí sa pridalo Švédsko.

Ale tam to nateraz skončilo. Poľsko to naopak odmietlo. Ale vôbec ho za to neodsudzujem. Pretože v prípade Poľska nejde o to, že bi nevedelo, kde je sever. Naopak, Poľsko je jeden z najzásadnejších podporovateľov Ukrajini. A aj sa vizbrojilo, takže jeho armáda je jednou z najsilnejších v Európe.

V prípade Poľska ide o niečo iné. Pomôže kartová analógia. Amerika hrá s Ukrajinou a Európou a a mislí si, že má najsilnejšie karti. Trump chce z toho všetkého vikorčulovať bez toho, abi sa ani len teoreticki musel na Ukrajine vojenski angažovať. Nielen to - z vojni na Ukrajine chce spraviť dobrí biznis a predávať tam americké zbrane za nerastné bohatstvo.

Poľsko si ale podľa mňa povedalo nie - kamarát blafuješ. Nie je v tvojom ozajstnom záujme, abi Ukrajina prehrala. Ponúkame ti riešenie - Ukrajinu v NATO, ale to odmietaš. Takže zabudni na to, že mi tam budeme posielať svojich vojakov do potenciálneho konfliktu s ruskom bez toho, abi si nám aspoň kril chrbát.

Nemôžem si pomôcť, ale podľa mňa má Poľsko pravdu.

Po 3 rokoch vojni na Ukrajine a 1 mesiaci Trumpa v Bielom dome sa začína EÚ zamíšľať nad otázkou vizbrojenia sa. Aj keď len veľmi neochotne, ale predsa. Následná otázka je, kde na to vziať peniaze.

Krajini EÚ sú viazané - aspoň teoreticki - paktom stabiliti, čo okrem iného znamená, že vládni dlh bi nemal prekročiť 60% HDP. Realita je taká, že toto kritérium nedodržiava ani len Nemecko, o štátoch ako sú Taliansko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko a Grécko ani nehovoriac.

Takže nie sú peniaze. Presnejšie nie sú peniaze na armádu. Na všetko iné samozrejme peniaze sú, pretože ako inak bi sa dala zaťať takáto sekera.

Takže čo urobíme? Ponúka sa riešenie - celé to otočiť, prestať financovať všetko ostatné a začať financovať to, čo je prvoradou zodpovednosťou štátu, teda armádu. Všakže? Ale kdeže. S takímto programom sa v socialistickej Európe voľbi nevihrávajú.

Takže zostáva už len jedna možnosť - vikašlať sa na 60%, naštartovať tlačiareň peňazí a veselo zaťať ďalšiu sekeru do štátnej kasi. Socializmus zase raz víťazí.

Republikán Lindsay Graham to povedal jasne - Ukrajina bi iste mala uzatvoriť dohodu s USA ohľadne vímeni svojho nerastného bohatstva za ďalšie dodávki zbraní, pretože v opačnom prípade USA nemajú dôvod podporovať Ukrajinu. Naozaj je dobré, keď sa veci povedia priamo.

Takže hodnoti, na ktorích je postavení Západ - za tie sa už nebojuje. Bojuje sa za nerastné bohatstvo. Takže dohoda, podľa ktorej sa Ukrajina vzdala pred tridsiatimi rokmi jadrovích zbraní vímenou za garancie jej územnej integriti a pod ktorou sú podpísané aj USA, nie je hodná ani len toho papiera a atramentu.

Dáš nám nerastné bohatstvo, máme dôvod ťa podporovať, nedáš, nemáme. Pričom samotné slovo podpora stráca akíkoľvek zmisel, pretože v takom prípade to už nebude žiadna podpora, ale predaj vlastních zbraní. A iste s dobrím ziskom. Teda obchod. A Trump je obchodník, iste nie viznavač akíchsi hodnôt.

Namieste je otázka, prečo bi USA mali nezištne podporovať Ukrajinu. Hlavné dôvodi sú dva. Vojna na Ukrajine totiž nie je len o Ukrajine a rusku. Iste ju pozorne sleduje aj Čína a Taiwan. Nechať Ukrajinu prehrať znamená koledovať si o napadnutie Taiwanu, čo iste nie je v záujme USA. Pretože v tom prípade bi USA mali iba dve možnosti - buď nechať Taiwan padnúť alebo bojovať s Čínou. A USA nechcú ani jedno, ani druhé.

Po páde Ukrajini bi ďalej na stole bola hneď otázka bezpečnosti pobaltskích krajín. Vikašľať sa na ne bi znamenalo koniec NATO. A to tiež nie je v záujme USA. Bez ohľadu na to, čo Trump a jeho partia hovoria. Zostáva druhá možnosť - vojenskí konflikt s ruskom. A to tiež USA nechcú.

Dúfam preto, že žiadnu dohodu ohľadne nerastného bohatstva Ukrajina s USA nepodpíše. Ukrajina totiž platí aj bez nej dosť. Oveľa viac ako USA a celí Západ dokopi. Platí cenu najviššiu - platí totiž životmi svojich ľudí.