Ivan's blog

Horšie ako anglofónni svet v tíchto covidovích časoch je okrem Severnej Kórei snáď už len kanadská provincia Quebec. Práve som dopozeral zostrih z jednej miestnej televíznej relácie a nepamätám sa, kedi som naposledi videl niečo zvrátenejšie. Zavolali si tam deti a pítali sa ich, čo je potrebné spraviť, ak zistia, že ich susedia sa nedali zaočkovať. Deti bez mihnutia oka a s nadšením hovoria o tom, ako ich treba udať polícii a ako je potrebné urobiť všetko možné, abi sa títo ľudia dali zaočkovať. Nasleduje nadšení potlesk divákov a súhlasní komentár moderátorki veštiaci tímto deťom svetlú kariéru v politike. Najčistejší grc ako aj celá Kanada, ktorej premiér nemá najmenší problém označiť nezaočkovaních za rasistov.

Na domácej scéne ma zaujalo vijadrenie poslankine za stranu SaS ešte z čias začiatku vakcinácie, podľa ktorého bi dôchodcovia mali biť až niekde dole v poradovníku na vakcíni, keďže už sú v neproduktívnom veku. Ukážková solidarita.

Francúzski prezident dokonca používa vulgarizmi pri opise toho ako je potrebné znepríjemniť život neočkovaním.

Rakúsko uzákonilo povinné očkovanie. Kto sa nezaočkuje, bude pokutovaní. Hlavne ale že je potrebné podpísať, že ste si vedomí nežiadúcich účinkov a že s očkovaním súhlasíte.

Zostaňme ešte v Rakúsku, kde 9 ročného postihnutého chlapca nechali učitelia jednej štajerskej školi písať test vonku v mraze pred oknom triedi, pretože si odmietol dať rúško.

Už spomínaní Djokovič dostane vízum, dostane vínimku pre účasť v turnaji, ale potom si to vládni úradník rozmislí a vízum zruší s odôvodnením, že Djokovičove názori na očkovanie nie sú v súlade so štátnimi.

Orwellov rok 1984 je tu.

Marketingoví cieľ tejto stránki pre uplinulí rok, totiž nájsť jedného nového blogera, ideálne kvôli vekovej a rodovej rozmanitosti mladú blogerku, sa nepodarilo naplniť. Aj keď sa už zhruba vo februári zdalo, že sa to podarí. Mladá perspektívna blogerka bola mišlienkou 1i nadšená a už dokonca aj rozmíšľala nad témou svojho prvého blogu tu na tejto stránke...

Skutek ale zase raz utek. Príčini nepoznám. Nepítam sa na ne, pretože mám pocit, že bi som otravoval. Nehustím do ľudí, nenaháňam ich. Je mi to nepríjemné a proti srsti.

Rovnako som tak dopadol s bívalím kolegom... Namiesto splnenia plánu na 200% čistá 0. Môžem len špekulovať nad príčinami. Jednou z nich môže biť už klasická absencia času. Jeden známi mi napríklad svojho času povedal, že sem nemôže prispievať, pretože najbližší rok nebude mať vôbec čas...Raz darmo, žijeme v hektickej dobe. Ale podľa mňa nešlo ani tak o čas, ako o nezáujem. Nechcel mi to ale narovinu povedať.

Prípad ľudí, ktorí najskôr povedia, že do toho idú, ale potom zaradia spiatočku, je ale iní. Nikto ich do toho nenútil, takže verím, že naozaj sú za 1i. Potom sa ale zrejme stalo to, že si otvorili túto stránku a prečítali si zopár mojich príspevkov. A zostali zhrození. Pretože moje názori nie sú mainstream, či už v oblasti politiki, tzv. klimatickích zmien alebo covidu. A povedali si, že sem predsa prispievať nebudú. A tak ma potrestajú.

Celé to je samozrejme iba môj ničím nepodložení dojem. Možno to je celé o inom. Napriek tomu považujem za podstatné zdôrazniť, že nielen moje názori, ale ani samotná táto stránka nie je mainstream. A 1i nie je predsa o mne, ale o budúcich generáciách, ktorím - ako pekne píše stránka ipsilon.sk - chceme darovať radosť z písania.

Pre tento rok si radšej žiadne ciele v tejto oblasti nedávam. Tvorba obsahu tak zostane plne v réžii tích ľudí, čo sem prispievame. Preto si dajme záležať.

Prajem veľa tvorivích síl.

Austrálski súd rozhodol, že Djokovič môže zostať v krajine, takže môže aj hrať'. Držím mu palce. Potvrdilo sa, že tvrdenie, že vraj dobre vedel, že do Austrálie nemôže prísť bez covid pasu a že celé to bolo z jeho strani iba divadielko, bol čistí nezmisel. Djokovič nastupoval do lietadla s platními vízami - inak bi ho do toho lietadla ani nepustili...

Otázka zostáva, ako sa postaviť ku všetkím tímto covidovím nezmislom, ktorích zdrojom sú prakticki všetci zaočkovaní okolo mňa s jedinou svetlou vínimkou, ktorou je jeden môj bívalí sused. Iními slovami ako sa postaviť k zaočkovaním. Pretože je zrejmé aj z príspevkov na tejto stránke, že pravidelne od mája minulého roku s nimi prichádzam do konfliktu a nepomáhajú ani Silvestre, Nové roki a s nimi spojené novoročné predsavzatia.

Jednou z možností je sa s nimi vôbec nebaviť. Tadiaľ ale cesta nevedie, pretože potom bi som sa bavil už s asi len štirmi ľuďmi, ktorí v mojom okolí zostali nezaočkovaními.

Druhou je prinútiť sa ich rešpektovať. To ale nedokážem. Nedokážem rešpektovať ľudí, ktorí nemajú ma problém diskriminovať a nútiť do nejakej terapie. Takže ani tadiaľ cesta nevedie.

Zostáva tretia možnosť - správať sa k nim ako k postihnutím ľuďom. Tích totiž nemeriame rovnakím metrom a nemáme na nich rovnaké nároki. Naopak, máme s nimi súcit. Zaočkovaní sú totiž morálne postihnutí. Vínimiek je totiž tak strašne málo, že si môžem dovoliť toto zovšeobecnenie.

Veľmi sa teším, že som viriešil túto dilemu a trúfam si tvrdiť, že ma už žiaden zaočkovaní nevitočí. Postihnutí ma totiž nevitáčajú.

Milí zaočkovaní, to ste dopadli...

Jedno z mojich novoročních predsavzatí bolo nenechať sa v tomto roku vitočiť žiadnou debatou súvisiacou s covidom. Vidržalo dodnes.

Pred pár hodinami sa zastavil u mňa Peťo, kamarát z detstva. Keď nad tím teraz tak rozmíšľam, je to asi môj najstarší kamarát. Ponúkol som ho kávou z môjho nového kávovaru a dali sme aj reč na tému Novak Djokovič. Prišiel som s touto témou dokonca ja sám a evidentne som podcenil riziko s ňou súvisiace. Peťo je síce zaočkovaní, ale už dávnejšie viem, že má zdravé názori na záležitosti lockdownov, rúšiek a povinného očkovania. Zrejme to bol aj dôvod, prečo som si mislel, že konflikt nehrozí.

Omil, samozrejme. Podľa Peťa robí Djokovič v Austrálii iba divadielko. Veď predsa vraj veľmi dobre vedel, že tam nemôže ísť bez covid pasu a preto tam ani vôbec nemal čo chodiť.

Vitočilo ma to do takej mieri, že som sa rozhodol tomu celému pozrieť na zúbok ako psichológ amatér. Samého ma moja reakcia prekvapila. Zvišoval som hlas, posielal všetkích zaočkovaních do piče a znechutene vipol televízor, kde sme si pred tím chceli nájsť jednu pesničku od Eltona Johna, ktorú naspieval vraj s nejakou Srbkou. A od nej bolo potom samozrejme iba na skok k Djokovičovi.

Najskôr fakti. Djokovič priletel do Austrálie, kde mal hrať ako nezaočkovaní na vínimku, ktorá mu bola pred jeho príletom udelená. Keď ale priletel, dozvedel sa, že hrať napriek tomu nemôže a skončil zavretí v nejakom hoteli.

Peťo ale vidí fakti ináč - sám Djokovič alebo minimálne jeho právnici vraj museli vedieť, že napriek vínimke do krajini bez covid pasu prísť nemôže. Jedna vec je vraj vínimka na turnaj a druhá je povolenie prísť do krajini.

Ako som písal o Karlovi Gottovi, z duše nenávidím, keď sa ma niekto snaží opiť rožkom. Neviem, či vedel alebo nevedel, ale asi dáva zmisel prísť do danej krajini, ak tam máte hrať. Pretože potom celá vínimka stráca akíkoľvek zmisel, ak síce hrať môžete, ale do krajini vás nepustia. Toto je iste jedna z príčin môjho víbuchu, ale nie jediná.

Peťo prišiel tiež s návrhom nebaviť sa o tom, či pravidlá sú alebo nie sú zmisluplné, ale keď tu už raz sú, tak je potrebné sa podľa toho zariadiť. A začal visvetľovať, prečo je zaočkovaní. Práca, živiteľ rodini atď.

No toto som mu už potom úplne pokojne a úprimne povedal, že rozhodnutie dať sa očkovať je čisto jeho osobná záležitosť, nikoho do toho nič nie je a naozaj sa nemusí nikomu spovedať...

Najskôr som si hovoril, že som chuj, prečo sa zase hádam a prečo sa opäť raz nechávam vitočiť. Ale potom som si povedal, že skúsim nájsť odpoveď práve na otázku prečo. A mislím, že som ju našiel. Tu je.

Nie, naozaj nemám nič proti tomu, keď sa niekto dá zaočkovať. Problém je inde. Stále totiž minimálne podvedome hľadám spojencov vo svojom boji za slobodu očkovania. Ozajstnú slobodu. A nenachádzam. Iste nie v radoch zaočkovaních. Ani medzi úplne najbližšími. Tí mi radšej budú hovoriť, ako sú preplnené JISki nezaočkovaními, akí je Djokovič divadelník a ako treba pravidlá rešpektovať. Sami sa možno ani nechceli dať očkovať, ale podľahli tlaku. A teraz sú zlí všetci tí, ktorí neuhli. Obzvlášť známe mená ako Djokovič.

Z ich strani je to do istej mieri pochopiteľná, aj keď zbabelá reakcia. Z mojej strani je takéto očakávanie podpori čistá naivita.

Nerealistické očakávania sú zaručená cesta ku sklamaniam a frustráciám. Preto je oveľa lepšie ich vôbec nemať. Iste nie od zaočkovaních. Ani keď ide o najbližších ľudí. Je oveľa lepšie sa s tím zmieriť.

Sme v tom skrátka sami.

Hudobnou udalosťou uplinulého roka bolo pre mňa vidanie albumu Voyage skupini ABBA. Stará dobrá ABBA. Nepoznám melodickejšiu skupinu. Chlapi nezabudli skladať pekné pesnički, ale čo je ešte pozoruhodnejšie, babi nezabudli spievať. Toho roku bude ABBA dokonca koncertovať, aj keď len virtuálne. Namiesto živích členov skupini budú totiž na pódiu vistupovať ich avatarovia. Priznám sa, nebol som na začiatku úplne stotožnení s tímto nápadom. Uvidel som potom ale krátke video o nahrávaní posledného albumu a pochopil som. Pamätáme si ich spred 40 rokov, kedi boli na vrchole svojich síl. Je dosť ťažké oklamať čas a teraz už úplne chápem ich rozhodnutie, ktoré je motivované prianím, abi si ich fanúšikovia pamätali z čias ich mladosti.

Praví opak je svojím spôsobom dokument Karel. Niečo, čo stojí za pozretie, sa predsa len stále dá nájsť na Netflixe. Karel Gott sa rozhodol nechať zdokumentovať poslední rok svojho života, keď mu bolo jasné, že mu tu už veľa času nezostáva. A tak môžeme biť svedkami, ako táto legenda išla úplne až nadoraz a neprestávala koncertovať ani keď už mlela doslova z posledních síl. Oproti skupine ABBA je to zásadní rozdiel. Zatiaľ čo ABBA 40 rokov nekoncertovala a nič nové nenahrala, Karel Gott nikdi neprestal koncertovať ani nahrávať. Fanúšikovia tak mali možnosť starnúť spolu s ním, čo bola možnosť, ktorú ABBA svojim fanúšikom neponúkla.

Ten dokument je veľmi dobre spravení. Posledné mesiace jeho života sú popretkávané spomienkami a archívnimi zábermi z celej jeho bohatej kariéri. A neobchádza ani podpis anticharti. Je to jediní moment, keď ho je vidieť rozčúleného a v evidentnej nepohode. Celé to visvetľuje tím, že už to tisíc krát visvetľoval a že ich tam nahnali a samozrejme nikto im nepovedal, že idú podpisovať antichartu. Nikto to totiž tak vtedi nenazval. Podpísal sa iba pod nejaké vihlásenie.

Fakt neznášam, keď sa mi niekto snaží tlačiť kalerábi do hlavi. Keď sa na toto isté pítal Milana Lasicu jeden novinár, tak dostal zhruba takúto odpoveď: "Viete, kebi som to nepodpísal, tak tu dnes možno nesedíme." Od Milana Lasicu človek nepočul veľa nezmislov, zato tento stál za to.

Jediní, kto sa k tomuto dokázal postaviť čelom, bol Julo Satinský. Ten sa rozhodol nevešať ľuďom bulíki na nos tím, ako on nevedel, čo podpisuje, prípadne naznačovať, že bi bol postavení k múru, kebi to nepodpísal. Vo svojej relácii, tuším to bol Šľak ma ide trafiť, narovinu povedal, že vie, že je zradca a že ho to škrie.

Istej sebareflexie a pokori bol ale schopní aj Karel Gott, keď vzápätí nato v dokumente hovorí o tom, že ho mrzia niektoré veci, ktoré v živote spravil, a priznáva, že bol možno aj tak trochu hlúpi, ale že s tím už teraz sotva niečo urobí...

Dodávam, že nech sa prihlási ten, koho nemrzia a kto niekedi nebol...Ja som si napríklad až do vzhliadnutia tohoto dokumentu mislel, že tú pesničku, čo si spieva Limonádoví Joe, keď ide na svojom koni, naspieval aj v skutočnosti ten herec, čo ho hral. Chcel som tímto celú záležitosť tak trochu odľahčiť a aj keď nie som si celkom istí, či sa mi to podarilo, meniť to už nejdem.

Zaujímavím kontrastom postupne ubúdajúcich síl bola z archívu vibraná Unchained Melody s českím textom. Karel Gott na úplnom vrchole svojich síl.

A keď sme už pri tích prebratích piesňach, ktorích je aj v samotnom dokumente neúrekom - nezriedka počuť hlavne z našich končín víhradu tímto smerom. Karel Gott bol ale v prvom rade spevák a interpret. Nikdi sa nehral na skladateľa. Zato spievať a interpretovať rozhodne vedel.

A robil to srdcom, čím si získal srdcia miliónov fanúšikov po celom svete...

Ako som písal, tento príspevok bude o mačkách, aj keď to tak na prví pohľad nevizerá...Pred pár tíždňami som našiel doma pred televízorom spiacu manželku s pustením Netflixom, ktorí si ona platí a ja zvičajne vipínam. Bežal tam ale nejakí dokument o generalissimovi Francovi, a tak som si povedal, že toto bi snáď mohlo biť pozerateľné a šanca, že ma naserú, je malá. Ako veľmi som sa zase raz mílil. Neuplinuli hádam ani 2 minúti, keď sa na obrazovke zjavil nejakí historik, ktorí poďho rozvíjať úvahu o tom, že nejaká vlastnosť, ktorú mal Franco - už si nepamätám aká, ale to nie je ani podstatné - je tipická pre diktátorov. Nebol vraj Hitler takí? Nebol vraj Trump takí?

Nuž a za toto bi som mal platiť. Ani len pozerať, nieto ešte platiť.

Dolores Ibárruri má tiež súvis so španielskou občianskou vojnou. Známim sa stalo jej heslo bitki o Madrid ¡No Pasarán! z novembra 1936. Rovnaké heslo Neprejdú! mala aj budova pohraničníkov pri Devíne v časoch železnej oponi. Ako to už bíva v prípade ľavice, ktorá klame z princípu a ako hovorí Dennis Prager zničí bez vínimki úplne všetko, na čo len siahne, nešlo vôbec o to, abi neprešli oni k nám, ale mi k nim. Preto budova mala mať po správnosti nápis Neprejdeme!

Prisahám, že sa blížim k mačkám.

Pred Vianocami sa u mňa zastavil Roman s manželkou Sašou. Ten Roman, čo si odo mňa v lete zobral jednu mačku a ďalšie dve posunul svojim susedom. Mal sa zastaviť už v septembri s fľašou marhuľovice.

Lepšie neskoro ako nikdi. Bol som zvedaví, ako sa darí mačkám, no neodvažoval som sa mu zavolať. Jednak kvôli tomu, abi to nevizeralo, že sa neviem dočkať marhuľovice, čo inak aj bola pravda, ale hlavne kvôli tomu, že mački mohol postretnúť nešťastní osud a usúdil som, že je lepšie žiť síce v nevedomosti, ale zato v nádeji, že je všetko v poriadku. O to viac som sa potešil, keď Roman priniesol okrem skvelej Marhulienki ako nazíva svoju marhuľovicu aj dobré správi o mačkách.

Všetki sú v poriadku. Romanova sa stala najlepším kamarátom jeho poľovníckeho psa. Bol som zvedaví, aké jej dali meno. Po dlhšej debate so Sašou, ktorá vraj spočiatku mačku ani veľmi nechcela, ale o to asertívnejšia bola pri jej krstení, skončili u Dolores. Už vidíte ten súvis s viššie uvedením? Tam to ale nekončí.

Saša si chodí zabehať a nedávno tam u nich doma vo Veľkom Mederi pri jazere našla ďalšie mačiatko, ktoré si tiež osvojili. To dostalo pre zmenu meno Ibárruri. Miestni zverolekár vraj neveril vlastním ušiam, keď vipisoval veterinárni preukaz.

Romanovi susedia mačkám mená radšej ani nedali, čo je iste škoda vzhľadom na invenčnosť miestnich pri ich vimíšľaní...Mimochodom Romanov pes sa volá Balú.

Britské mainstreamové médiá spustili kampaň, ktorej terčom sú neočkovaní. Treba vraj dosiahnuť stav, kedi sa neočkovanie stane spoločenski neakceptovateľné rovnako ako je napríklad jazdenie pod vplivom alkoholu.

Ak sa neočkovaní nevzbúria, presne tak aj dopadnú.

Ako aj v prípade 1i snažím sa aj tu v rámci svojich možností ísť príkladom a začať od seba. Otočil som to. Pre mňa je spoločenski neakceptovateľná diskriminácia neočkovaních. A tak keď mi žena začala vihadzovať na oči preplnené JISki neočkovaními, vihodil som ju pre zmenu ja z môjho nitrianskeho sídla.

Vizerá to teraz pochopiteľne tak, že budem tráviť Vianoce so svojimi mačkami, ale neľutujem to. Som už dosť starí na to, abi som sa bál biť sám. A sám iste nebudem, veď sú tu mački a Serenade Radio. Žiaden boj, ktorí stojí za to, abi sa bojoval, sa bez obetí nezaobíde. A tento rozhodne za to stojí. Ako hovoril Julo Satinský - všetci skúšame, kam sa až dá zájsť. Rovnako tak očkovaní. Tak teraz to už v mojom prípade vedia. Minimálne moja žena.

A dopadne tak každí, kto u mňa doma bude hovoriť o tom, ako sú covid pasi fajn nápad a že povinné očkovanie proti covidu experimentálnou génovou terapiou má niečo do seba. Voči takímto ľuďom, ktorí nemajú najmenší problém ma diskriminovať a berú mi aj elementárne právo slobodnej voľbi, totiž nemám ani ja elementárni rešpekt. A teda sa ku mne ani vôbec nemusia unúvať.

Tak teda šťastné a veselé, priatelia!

Nabudúce o mačkách.

Takže JISki sú, vraj, plné neočkovaních. A to je, vraj, dostatočne dobrí dôvod pre zavedenie povinného očkovania. Pretože neočkovaní tak zbitočne, vraj, zaberajú miesta na JISkách.

Skvelé. Kto poskituje informácie o obsadenosti JISiek? Ten istí subjekt, ktorí je tak vehementne zaangažovaní v pretláčaní očkovania. Teda nestranní štát. Neverím mu ani pol slova.

Ako povedal Winston Churchill, neverte žiadnej štatistike, ktorú ste sami nesfalšovali. Pripusťme ale, že je to naozaj tak, že čísla naozaj sedia. No a čo? Keď skončí zaočkovaní na JISke, je to v poriadku? Ale keď tam skončí neočkovaní, je to zrazu problém? Prečo? Neplatí si snáď neočkovaní poistné rovnako ako očkovaní? Pretože neočkovaní mal možnosť sa očkovať? Ale prečo potom nie je problém, keď na JISke skončí síce zaočkovaní ale napríklad silní fajčiar? Nemusel fajčiť, že nie? A to ani nehovorím o tom, že tam tiež môže skončiť v dôsledku covidu a nie kvôli fajčeniu.

Tento štát, ktorí sa rozhodol, že každému, či to chce alebo nechce, bude garantovať zdravotnú starostlivosť, ide riešiť problémi s kapacitami na JISkách na úkor neočkovaních. Ja ale nestojím o štátnu zdravotnú starostlivosť. Všetko márne, štát si stále nástojí na svojom a trvá na tom, že ma nemôže nechať mimo svojho sistému. A kvôli tomu ma zrazu môže nútiť sa očkovať. Ja ale nestojím ani o očkovanie a mám na to veľmi dobré dôvodi.

Tento štát sa zubami nechtami drží svojej povinnosti sa o mňa postarať. Odmieta sa jej vzdať. Nástojí na nej. A touto povinnosťou si potom obhajuje svoje právo ma povinne očkovať. Veľmi pekne ďakujem, nechcem ani jedno ani druhé.

Sloboda a voľní trh sú odpoveďou na všetki tieto problémi. Akceptoval bi som, kebi sa štát rozhodol penalizovať neočkovaních zvíšením platieb verejného zdravotného poistenia. Podobne ako platí vodič viššie poistné, ak má veľa nehôd. Zároveň bi som mal mať možnosť vistúpiť z verejného zdravotného poistenia a riešiť si zdravotnú starostlivosť po svojom. Napríklad formou súkromného komerčného poistenia. Ale kdeže. Zabudnite.

A tak ma štát núti proti mojej vôli biť v jeho zdravotnom sistéme, núti ma proti mojej vôli sa očkovať, organizuje lotérie na podporu očkovania a vihadzuje peniaze na nezmiselné testi namiesto toho, abi postavil novú nemocnicu, núti zdravotnícki personál pracovať proti jeho vôli prostredníctvom mobilizačních nariadení a potom sa čuduje, že nemá dostatok ľudí.

Ako povedal Milton Friedman, dajte štátnemu úradníkovi na starosť Saharu a do piatich rokov tam budete mať nedostatok piesku.

Sloboda a solidarita, kde si? Zabudnite, žiadna sloboda. A ani žiadna solidarita. Tieto slová už ale aj tak málokomu niečo hovoria.

Dosť ťažko sa to visvetľuje, ale logiku tomu snáď uprieť nemožno. V osemdesiatom deviatom som neštrngal kľúčami kvôli tomu, abi som nešiel voliť. Alebo abi prepadol môj hlas odovzdaní nejakej strane, ktorá sa nedostane do parlamentu.

To, čo tu stvára vládna koalícia v súvislosti s covidom, je dávno ďaleko za čiarou. SaS som volil od jej vzniku až doteraz, ale v najbližších voľbách nemá u mňa najmenšiu šancu. Jednak preto, že je súčasťou tejto vládnej koalície, ktorá je pod tímto všetkím covidovím šialenstvom podpísaná, ale hlavne kvôli Sulíkovej otočke ohľadne slobodi očkovania. Pamätá si ešte niekto tie bilboardi, na ktorích bol Sulík a nápis Slobodne očkovaní? To druhé slovo bolo s ipsilonom na konci, ale to nie je tentokrát vínimočne ten problém. Tím je, že po tích bilboardoch už niet ani chíru ani slichu.

Zostáva teda svätá trojica - Fico, Kotleba, Peli. Víber je to naozaj ťažkí. Chvíľu mi to vichádzalo na Peliho, pretože mi pripadal ako najmenšie zlo. Ale vraj najnovšie kritizuje nedostatočnosť lockdownu...

Tiež som neštrngal kľúčami, abi som volil bívalích komunistov.

A tak zostáva Kotleba. Ako sa hovorí nikdi nehovor nikdi. Nemislel som si, že bi som ho bol schopní v živote voliť.

A tak som ešte podnikol odvážni vípad po slovenskom webe a zavítal na stránki KDH. A KDH ani tentokrát nesklamalo - lockdown bi aj podľa tíchto meničov Slovenska bolo načim pritvrdiť...

Nezostalo mi teda nič iné, ako otvoriť si stránku Kotlebovcov. A s potešením konštatujem, že minimálne v záležitostiach covidu, lockdownov a vakcinácie je tu parlamentná strana, ktorá mi hovorí z duše.

Ale predsa len ma niečo na stránkach KDH zaujalo. Do parlamentu sa vraj dostal návrh zákona, podľa ktorého bi bolo trestním činom šírenie nepravdivej informácie. Už len zriadiť Ministerstvo pravdi. Vraj ten návrh neprešiel, ale už len to, že niekoho niečo také napadlo - pritom ten niekto nie je hocikto, ale sama ministerka spravodlivosti - považujem za najväčšiu zvrátenosť od roku 1989.

New Brunswick je v našich končinách menej známa kanadská provincia. Dostala sa mi včera do pozornosti v súvislosti s opatrením, podľa ktorého tam môžu predajcovia potravín požadovať pri vstupe do svojich predajní covid pas. Celá záležitosť sa tak dostáva na novú úroveň.

Pri očkovaní je potrební váš súhlas s tím, že ste si vedomí nežiadúcich účinkov a vakcináciu podstupujete dobrovoľne. Aspoň u nás to tak je a predpokladám, že aj v Kanade. Takisto sa zriekate práva žalovať vírobcu vakcín. Toto platí celosvetovo.

Keď ale nesúhlasíte, tak už na niektorích miestach v Európe nenatankujete a v New Brunswicku sa nenajete.

Ako som písal - asi bi ma teraz načisto drblo, kebi sa mi svojho času podarilo dostať sa do tej nešťastnej Kanadi. Uvidíme dokedi bude odolávať naše Slovensko. Čarovné, hrdé.