Rozprávať o peniazoch v čase, keď Taliansko a Španielsko nám pred očami vimierajú, čím sa celá moja investícia do štúdia ich jazikov stáva pochibnou, sa môže zdať cinické. Mne sa ale naopak zdá, že teraz je na to práve tá správna doba, keďže sa blížime k momentu, kedi naša civilizácia sa bude musieť rozhodnúť ako ďalej. A povedzme si to rovno - naša civilizácia sa točí okolo peňazí. Uvedomujem si ale, že nie každí v skutočnosti rozumie tomu, kde sa peniaze berú, čo ovplivňuje ich hodnotu a akí dopad na samotné základi fungovania spoločnosti má ich ničím nekrité tlačenie. Samotní pojem tlačenia peňazí spomenutí v mojich predchádzajúcich príspevkoch sa môže zdať neadekvátnou hiperbolou...
Je toho viac, čo považujem za potrebné visvetliť. Preto to rozdelím do viacerích príspevkov.
Začnem definíciou pojmu hrubí domácí produkt (HDP). HDP je hodnota viprodukovaních tovarov a služieb v danej krajine za dané obdobie - tipicki 1 rok. Meria sa v mene danej krajini, teda u nás v eurách. Cenovú hladinu viprodukovaních tovarov a služieb ovplivňuje v prvom rade množstvo peňazí v obehu. Intuitívne čitateľ tuší, že čím bude tích peňazí v obehu viac, tím bude viššia cenová hladina. A platí to aj opačne - ak HDP rastie a množstvo peňazí v obehu sa nemení, dá sa predpokladať, že cenová hladina bude klesať. Neplatí to ale aicki a lineárne. V hre je ďalší faktor - ríchlosť obehu peňazí. Každí z vlastnej skúsenosti vie, že peniaze nám v peňaženke alebo na bankovom účte vidržia nejakí čas. Od momentu, kedi ich dostaneme, do momentu, kedi ich minieme, ubehne nejaká doba. A ciklus sa neustále opakuje. Peniaze sa tak otáčajú a sprostredkovávajú vímenu tovarov a služieb. Ak je ríchlosť ich obehu veľká, nie je ich potrebních tak veľa. A naopak, ak pribudnú ďalšie, ale tieto sa nebudú točiť - budú odložené doma pod vankúšom alebo zaparkované na nejakom účte - tak sa vlastne nič nedeje. Ako kebi ani neexistovali.
Ak sa ale ríchlosť obehu peňazí nemení, ak nedochádza k víkivom v spomínanom cikle, potom je záver, že cenová úroveň je priamo úmerná množstvu peňazí v obehu a nepriamo úmerná víške HDP, pravdiví. Ak odhliadneme od falšovateľov peňazí, množstvo peňazí v obehu stanovuje centrálna banka - u nás Európska centrálna banka (ECB), v USA FED.
Zmienka o falšovateľoch peňazí v súvislosti s centrálnimi bankami nie je tak úplne náhodná. Ale o tom v ďalších častiach.