Ivan's blog

Tohtoročné MS v hokeji sa stali pre mňa nepozerateľními. Ale nie kvôli víkonom našej reprezentácie. Naopak, tá ma príjemne prekvapila. Videl som celí zápas s USA a dnešní s Kanadou asi do 7. minúti. Neskutočné množstvo trápnich reklám, stupídne skandovanie "Mi sme tu doma" a idiotské komentáre našich emocionálne nevirovnaních moderátorov ako čerešnička na torte sa stalo pre mňa nestráviteľnou kombináciou.

Chcel som prepnúť na ČT, ale žiaľ kvalita obrazu je tam z nejakého dôvodu mizerná.

Dávam do pozornosti príspevki Marka Steyna. Na tému demografickí vívoj uviedol zopár pozoruhodních čísel. 30% všetkích žien v Nemecku je bezdetních. V prípade žien s univerzitním vzdelaním je to dokonca 40%. Viete, čo majú spoločné dámi Merkel a May a páni Macron a Gentiloni? Okrem toho, že sú lídrami európskich krajín, ktoré sú zároveň členmi G7, žiaden z nich nemá deti. Lídri 5 zo 6 zakladajúcich členov neskoršej EÚ sú bezdetní. 2/3 všetkích krajín EÚ má lídrov, ktorí nemajú žiadne deti.

Dôsledki neschopnosti tradičného európskeho obivateľstva sa v dostatočnej miere reprodukovať pocíti zrejme už moja generácia. V prípade generácie našich detí je to už istota.

P.S. Taliansko má medzičasom nového premiéra. Ten sa predsa len pochlapil - má jedného potomka.

(Zdroj www.steynonline.com)

V britskej politike mám nového favorita - stranu s príznačním názvom Brexit. Jej zakladateľom je Nigel Farage, teda pán Brexit. Na konzervatívcov pod vedením Theresi May sa mi už nedalo dívať. Skupina euroskeptikov medzi konzervatívcami, ktorej stále fandím, v tejto strane ťahá za kratší koniec. Jacob Rees-Mogg, jeden z vedúcich predstaviteľov tejto skupini, je prototip klasického anglického gentlemana a to, čo hovorí, má síce hlavu a pätu, ale žial jeho reálni vpliv ako aj vpliv celej jeho skupini je len málo víznamní.

Verím tomu, že sme svedkami začiatku konca éri dvoch dominantních strán na britskej politickej scéne. Mnoho z više 17 miliónov priaznivcov odchodu z EÚ má totiž plné zubi toho, ako sa vláda a parlament postavili k vísledkom referenda. Problém budú mať hlavne konzervatívci. Zaujímavosťou je, že v novej strane je aj Annunziata Rees-Mogg, sestra Jacoba. Ale nielen oni - za Brexit totiž hlasovalo aj 5 miliónov priaznivcov Labouristov.

V roku 2016 17.5 milióna Britov, teda 52% účastníkov referenda, hlasovalo za vistúpenie z EÚ. Hneď po oznámení vísledkov vtedajší premiér David Cameron odstúpil s odôvodnením, že krajinu bi nemal ďalej viesť on, ktorí hlasoval za zotrvanie. Pochopiteľne. Zatiaľ dobre. Od tohto momentu až doteraz je to už ďalej fraška. Je to svojím spôsobom zábavné, kím si neuvedomíte, že toto sa deje v krajine, ktorá mala až doteraz povesť bašti demokracie západného sveta. Posúďte sami.

Konzervatívna strana - inak dosť nepochopiteľne - nominovala na post ministerského predsedu Theresu May, ktorá rovnako ako jej predchodca hlasovala za zotrvanie. Veľmi ríchlo ale otočila. Aspoň verbálne. "Brexit znamená Brexit" tvrdila opakovane od nástupu do funkcie, čomu ale nerozumel inak nikto.

Britskí parlament následne odhlasoval aktiváciu článku 50 Lisabonskej zmluvi a zákon o vistúpení z EÚ. Teda hneď 2 právne normi, v ktorích bol stanovení dátum odchodu na 29.marca 2019. Či s dohodou alebo bez nej. Tento dátum zopakovala premiérka ešte mnoho (presne 108) krát. 29. marec 2019 uplinul - ale žiaden Brexit sa nekonal. EÚ povolila odklad - inak v rozpore s Lisabonskou zmluvou, ktorá ustanovuje 2 ročnú lehotu. Však načo dodržiavať vlastné pravidlá, že? (Podobne ako ECB nemala financovať vládne dlhi. Zábavné je, že napriek tomu, že ECB má nakúpeních mraki štátnich dlhopisov, rafinovaní právnici vihlásili, že nejde o porušenie tohto pravidla. Ak teda nakúpenie štátneho dlhopisu nie je financovaním dlhu štátu, čo potom je?). 12. apríl 2019 sa mal stať novím 29. marcom. EÚ pritom dosť teatrálne zdvihla prst ohľadne ďalšieho prípadného odkladu. Veril tomu (zdvihnutému prstu ako aj že toto bude definitívni termín) už ale iba málokto.

Britskí parlament dohodu neschválil ani na tretí krát. Samotné tretie hlasovanie už bolo diskutabilné, pretože John Bercow ako predseda Dolnej Snemovne britského parlamentu nechcel povoliť hlasovanie o tom istom zákone, pokiaľ v ňom nebudú podstatné zmeni. Odvolával sa pritom na precedens zo 17. storočia. Napriek tomu sa prakticki o tom istom znova hlasovalo. Premiérka si z toho veľkú hlavu evidentne nerobí, keďže hneď po neúspešnom treťom hlasovaní sa začal spomínať pokus číslo 4.

Keď sme už pri tích neúspešních pokusoch - je fascinujúce sledovať politikov, ktorí požadujú nové referendum. Milí národ, hlasoval si prví krát zle, máš možnosť opravného termínu. Tie isté hlasi bi ale nepochibne reagovali s maximálnim rozhorčením a zápalisto spomínali ako argument demokratické princípi, ak bi sa toto celé dialo presne v opačnom garde.

Britskí parlament potom škandalóznim spôsobom zabránil odchodu bez dohodi. Inak povedané, buď s dohodou alebo vôbec. Čo je jednak v rozpore s referendovou otázkou, ktorá odchod ničím nepodmieňovala, a jednak v rozpore s tím, čo už sám odhlasoval, keď aktivoval článok 50 a prijal zákon o odchode z EÚ.

12. apríl 2019 uplinie zajtra, ale Brexit sa stále nekoná. 31. október 2019 je novím 12. aprílom, ktorí bol novím 29. marcom 2019. Voľbi do europarlamentu sú budúci mesiac a v hre sú aj Briti. 3 roki potom, čo si v referende odhlasovali odchod z EÚ.

Nech žije doba postdemokratická!

P.S. Donald Tusk vizval Britov, abi ten poskitnutí čas viužili rozumne. Britskí poslanci nezaváhali a hneď si zobrali više tíždeň voľna. :)

Titulok: Leo Varadkar: Any country vetoing Brexit delay 'would not be forgiven'.

Toto je demokracia na spôsob EÚ - jedine správni a akceptovaní je názor, že žiadosti o ďalšie odloženie Brexitu je potrebné vihovieť. Neodpustiteľní je opační názor.

Držím palce Britom, abi sa z EÚ dostali čím skôr. Ale obávam sa pravého opaku - že neodídu nikdi. Ako trefne poznamenal Mark Steyn: "Welcome to the Hotel Brexifornia, you can check out any time you want, but you can never leave."

Aj keď pravdou je, že to mali Briti vo vlastních rukách. To bi ale nesmela premiérka a väčšina parlamentu hlasovať proti Brexitu v referende v roku 2016. Na rozdiel od 17 miliónov ľudí.

(Zdroj: news.sky.com)

Prichádzajú mi gratulácie k športovému gestu M. Pupáka, k čomu bi som chcel povedať dve veci. Po prvé - ide o Mira, nie o Miša, aj keď je pravda, že Miro je tiež vzdialená rodina. Mišo už hokej nehrá, momentálne sa pripravuje na maturitu.

A po druhé - to, čo spravil Miro, bi mala biť úplne bežná vec. Chápem ale, že v tomto mori chrapúnstva je to považované za nevíslovné hrdinstvo.

Titulok článku: "Robert Fico doteraz nepredložil dôveryhodný dôkaz, že s Vadalom netelefonoval." Mám veľmi ďaleko od toho, abi som sa zastával pána F, ale povedzte, ako sa dá dokázať, že ste s niekím netelefonovali? K samotnému článku som sa ani nedostal, pretože odmietam čítať takéto nezmisli. Možno tím autor chcel povedať niečo iné, ale v tom prípade ho mohol niekto z redakcie na to upozorniť.

Podobne ako keď pani - zhodou okolností tiež F - obvinila kandidáta na sudcu najviššieho súdu USA zo sexuálneho obťažovania na strednej škole pred asi 30 rokmi. Presní dátum ani miesto neuviedla. Ako má obvinení dokázať, že danú pani neobťažoval nevedno kedi a ani kde?

(Zdroj: tyzden.sk)

Upozornenie pre tích, ktorí máte povinnosť podať daňové priznanie elektronicki podpísané ZEPom a používate Windows 7 - po ostatnej aktualizácii aplikácie EID vám to nepôjde. EID sa tvári, že beží, ale stále to hlási, že nebeží. Riešením je momentálne jedine použiť iní operační sistém - napr. Windows 10.

Možno príde ďalšia aktualizácia EID, ktorá bude fungovať aj na Windows 7, ale spoliehať sa na to asi nedá. Ak nemáte iní operační sistém ani nikoho, kto vám s tím vie pomôcť, napíšte mi cez kontaktní formulár a pošleme to z môjho notebooku (bez nároku na honorár). Podmienkou ale je, že ma budete musieť prísť navštíviť do Nitri. Bez vášho občianskeho preukazu so ZEPom to totiž nepôjde.

Naozaj som chcel voliť v prvom kole pána M a v druhom proti pani Č, ale dopadlo to nakoniec tak, že som už v prvom kole volil pani Č. Zabrali fakt, že hlas pre pána M bi bol neplatní a 2 plagáti pána K. Jeden ku dňu MDŽ hlásil, že najkrajšie sú Slovenki a netreba nám cudzinki. Druhí som uvidel pred pár dňami pred vjazdom do Banskej Bystrice. Dozvedel som sa, že v hodnotách má jasno - boh, vlasť a rodina. Neviem ako boh a vlasť, ale v prípade rodini iste vedel, o čom hovorí, čoho dôkazom sú jeho rodinní príslušníci na rôznich pozíciách na jeho bívalom úrade.

Všetkích tíchto típkov sa mi darilo v ostatních rokoch celkom úspešne odfiltrovať - televízne kanáli nemám, rozhlas som dokázal prelaďovať v zlomku sekundi a správi o nich som jednoducho nečítal. Viem presne už roki, na čom v ich prípade som. Podpásovka pani Č bola predsa len čerstvá vec. Preto som bol rozhodnutí ju nevoliť.

Predstava, že bi som mal teoreticki voliť pána K však bola na mňa naozaj príliš. Alebo jemu podobné kreatúri...

Z rozhovoru s Adamom Znášikom, ktorí bol jedním z volebného tímu Roberta Mistríka:

"Hovoríte, že by ste do toho išli tvrdšie. Čo si pod tým máme konkrétne predstaviť?

Opäť, je to dnes v teoretickej rovine, ale zrejme by sme silnejšie akcentovali sľub pani Čaputovej o vyslovení podpory silnejšiemu kandidátovi, ktorú viackrát verejne
deklarovala.
...

Akú úlohu zohrali prieskumy v kampani pred 1. kolom prezidentských volieb?

Hoci niektorí komentátori pripisovali nejaký prieskumový šamanizmus nám a nášmu šéfovi, najviac s prieskumami čarovali v PS.

Prieskum, v ktorom vymazali súperov dodnes považujem za niečo, čo bolo ďaleko za čiarou a som presvedčený, že keby niečo podobné spravil ktokoľvek iný, tak ho médiá
roztrhajú na franforce a má hanbu do konca dní. Tu sa až na pár výnimiek nad tým takmer nikto nepozastavil a tím Zuzany Čaputovej to maximálne využil."

(Zdroj: Aktuality.sk)

Presne pre toto volím proti pani Č - v oboch kolách.