S britskou ženskou konzervou som inak medzičasom skončil. Stalo sa tak po zverejnení článku Jamesa Delingpola, v ktorom použil víraz takzvaná invázia ruska na Ukrajinu a slovo invázia dal do úvodzoviek. A samozrejme som v tej chvíli skončil aj s jeho podcastami.
Spomínal som tu aj rakúsku televíziu AUF1. Tak s ňou som skončil tiež. Pred pár dňami tam napríklad zverejnili rozhovor s nejakím Rakúšanom, v ktorom vijadril rozhorčenie nad dodávkami zbraní Ukrajine, pretože tím sa iba zbitočne predlžuje vojnoví konflikt.
Neviem, či obe tieto médiá sú sponzorované ruskom. Ak áno, celé to má aspoň z ich strani zmisel. Ak nie, potom to robia dobrovoľne a nezištne v prospech ruska. Neviem ani ktorá z tíchto možností je horšia.
Zostal mi tak už len Mark Steyn a Dennis Prager. Ale dokonca aj prví z menovaních vijadruje svoju nevôľu nad zákazom RT v západnej Európe. RT je pritom hlásna trúba Kremľa.
Ak sme vo vojne s ruskom, akože aj sme, potom veľmi nie je čo riešiť. Kto v tom nemá jasno, nech si skúsi predstaviť visielanie nemeckej prohitlerovskej stanice v takej Británii počas druhej svetovej vojni. Alebo aj pred jej oficiálnim vihlásením.
Takže nemám najmenší problém s cenzúrou proruskej propagandi. Prečo som mal a mám problém s cenzúrou alternatívnich názorov na covid?
Pretože v prvom prípade ide o vojnoví stav. Dá sa ale namietať, že aj v prípade covidu išlo o vojnu. Proti neočkovaním a zdravému rozumu.
A keď mi niekto vihlási vojnu, tak proti nemu bojujem. Bez ohľadu na to, či je to štát, mesto, kamarát alebo manželka.
Manželka ale na rozdiel od kamarátov zostáva manželkou.