Zaočkovaní si mislia, že majú schovaní tromf v rukáve. Ním sú ľudia, ktorí sa nemôžu dať očkovať. Je vraj našou morálnou povinnosťou voči nim sa dať očkovať.
Ak mám mať povinnosti, chcem mať aj práva. Je to mojou povinnosťou, aj keď si stav, že sa nemôže dať očkovať, zavinil sám dotiční? Napríklad tak, že fajčil a nezdravo žil. Kto bude ten arbiter, čo rozhodne, že je to jeho vlastnou vinou alebo nie?
Iste, sú aj takí, ktorí si to sami nezavinili. V tom prípade ale chcem mať právo posudzovať ich spôsob liečbi, ak mám biť teda za nich zodpovední. Nerealizovateľné, že nie?
Prenášanie zodpovednosti za život na iních nie je preto nič iné ako morálne pózerstvo zaočkovaních. Naznačovanie ich vlastnej cnosti.
Pretože život so sebou nesie riziká. Môžem takéhoto človeka nakaziť rovnako ako on môže mňa. Rovnako ako môžem niekoho zabiť vždi, keď sadnem do auta. A rovnako tak môžem skončiť aj ja.
Môžeme sa iba snažiť bezpečne jazdiť. A keď mám príznaki, nejdem medzi ľudí. A už vás počujem. Ale môžeš to prenášať aj bezpríznakoví. Teórii o bezpríznakovom prenose uverili zaočkovaní veľmi ríchlo a veľmi ochotne. Pritom aj tu sú vedci a lekári, ktorí si nemislia, že to tak naozaj je. Znova, kto bude ten arbiter, kto to rozhodne? Doktor Google?
A ak bi to aj mala biť pravda, nič sa tím nemení. Snáď nejdeme obrátiť život celej spoločnosti hore nohami kvôli skupine ľudí, ktorí sa nemôžu dať očkovať. Ak to aj chitia, stále majú dobre cez 90% šancu, že to prežijú. A ak sa aj napriek tomu boja, nikto ich nenúti chodiť medzi ľudí. Rovnako ako nikto nenúti ísť von mňa, ak sa bojím, že ma zrazí auto.
A to ani nehovorím o tom, že to môžu chitiť aj od zaočkovaních.