Včera som bol s bívalím kolegom pozrieť bívalého kolegu. Po čase som bol znova v spoločnosti, samozrejme znova sám nezaočkovaní. Celé zle. Priznávam svoj podiel vini. Téza, s ktorou som prišiel, o ktorej som tu už písal a za ktorou si stojím - totiž, že zo zaočkovaních sa stávajú tiranizujúce fašistické svine - v takejto konštalácii sa iste nemohla stretnúť s pochopením. Jasné, dá sa to povedať inak, miernejšie, podobne ako sa dá nepoužívať vulgarizmi. Áno, dá sa povedať, že sa niečo pokazilo. Ale súdni človek uzná, že to nikdi nemôže biť to isté, ako keď sa niečo dojebe.
Pritom bívalí kolega, s ktorím som návštevu dohadoval a s ktorím som sa už dlhšiu dobu nepočul, si tiež servítku pred ústa nedával - prakticki namiesto pozdravu do telefónu sa opítal, že čo hovorím na tích citujem "debilov", čo sa odmietajú dať očkovať. Mám rád úprimnosť. Tiež som vicítil z jeho hlasu istú chvastavosť, keď mi vravel, že on je už zaočkovaní tri krát, dva krát Astrou, raz Pfizerom. Jeho dcéra je zaočkovaná dokonca štiri krát.
Ale hlavne, že ja som za debila. Ako hovorím, bolo to aspoň úprimné.
Potom som sa dozvedel, že on to tak nemislel, že on si nemislí, že som debil, čo už až také úprimné nebolo.
A potom som sa dozvedel klasiku - vedcom treba veriť, je úplne v poriadku, že nie je možné žalovať farmaceutické spoločnosti, rúška treba nosiť, pretože ostatní nemajú ako vedieť, že je človek zaočkovaní, vakcíni sú bezpečné a účinné, dlhodobé potenciálne riziká nie sú, resp. si ich nemám všímať, je potrebné sa očkovať minimálne kvôli tím, čo sa nemôžu, som antivaxer, radikál, pravidlá treba dodržiavať rovnako ako že jazdíme vpravo a ivermectin je placebo napriek tomu, že ten istí zaočkovaní, kto to vihlásil, osobne vraj pozná nejakích ľudí, ktorí tvrdia, že im ivermectin pomohol.
V aute som musel vipnúť dokonca aj rádio Devín, pretože aj tam chceli, abi som sa zapojil do očkovacej lotérie.
Ako vravím, beznádej. Úplná.