Ester Víteková

Volám sa Ester,pochádzam z Lendaku,
Z domu radosti, kde nás je ako maku.
Desať súrodencov plus moji rodičia,
V láske a v svornosti od mala ma učia.
Rozprávame sa tu goralštinou,
Nárečovím dialektom našich otcov.
Chodievame stále hrdo v kroji,
Či je dážď či slnko brojí.
Nosíme ho vždicki radi, nie len do kostola,
alebo keď nás na markíze fotia.
Mi žijeme všetci skromne,
Hodnoti máme neoblomné.
Vo viere v Boha, v dobrote ľudu,
Spoločne držíme sused- susedovi ruku.

Moji rodičia sú zdravotníci,
Obetavo v práci, v nemocnici.
Súrodenci lietajú kade tade svetom,
Viučia sa, pracujú, venujú sa deťom...
Za jedním stolom sme cez veľké sviatki,
vtedi tu je radosti, smiech, či hádki,
Tí menší sa medzi sebou aj pobijú,
Však prečo nie, kedi to zas stihnú?
Na našom dvore však nie sme sami,
počuť tu psíkov, holubi, kravi,
Aj barani, ovce, jahniatka,
prasce, kozi, kozliatka.
K tomu pár bíkov a teliatok
Silní krásni dobitok.
Sliepočki, kački či mačiatka,
To všetko keď otvoríš naše vráta.

Vibrala som sa do cudzini,
Do mesta dobrosrdečnej Nitri.
Tu na UKF 3. Ročník študujem,
Hudobno-dramatické umenie, milujem.
Spev, herectvo, tanec či hudba,
Katedra hudbi bola jasná voľba.
Od mala hrávam na klavíri, na husliach,
Spievam k tomu najradšej v radostiach.
Od šiestich rokov sa tím živím,
Na svadbách, oslavách narodenín,
Recepcie zahraničních štátov, sú pre mňa povzbudenie
Zaspievala som si v Uzbekistane,
V Česku, v Poľsku i na susednej strane.
Toto umenie ma nesmierne baví,
Rozveseľovať atmosféru ľudovkami.
Možno aj vďaka tomu, zaľúbil sa do mňa chlapec,
Nitrančan krásni, silní mládenec.
Nepoznám lepšieho človeka než je on,
Volá sa Richard, môj šampión.
Už za chvíľu 2 roki to so mnou ťahá,
Požiadal ma o ruku, a 30 mája bola svadba.
Už sme manželia, a sme svoji,
Spoločne bívame v dome a máme záhradku ako v raji.
Hneď za domom máme Les a práve preto z Lendaku
prišiel so mnou aj pes.
Sme spojení priateľskím putom,
je to kríženec vlka (dravého) s malamutom.
Jeho meno je Bruno, a práve tu začína cesta k
"Uno".( Cesta k jednému i).
Nebudem prezrádzať viac než sa patrí,
V ďalšom článku To zistíš aj Ti.
Pre pokračovanie tohto skutočného príbehu -
sleduj môj blog ďalej,
Keď Ťa nezaujme tak si aspoň nalej.
Chcem Ti vičariť pri čítaní úsmev na tvári,
kde opisujem môj život takí akí je = praví.