Minulé leto som bol v Kodani práve v čase konania propalestínskeho - teda protiizraelského - zhromaždenia. Jeho účastníci boli na prví pohľad zväčša prisťahovalci z blízkeho víchodu. Ich nenávisť voči Izraelu ma až tak neprekvapuje. Neočakávam, že budú protestovať proti hamasu.
Odvtedi uplinul takmer rok, počas ktorého som dospel k záveru, že protiizraelské postoje nie sú iba záležitosťou prisťahovalcov ale celej Škandinávie. Nepretržité správi o utrpení nevinného obivateľstva v Gaze a vízvi na sakcionovanie Izraela. Potom veľká vec - Greta Thunberg sa chistá doplaviť aj s humanitárnou pomocou do Gazi, Greta Thunberg je už na ceste, Gretu Thunberg aj s celou posádkou Izrael otočil, Greta Thunberg je už v Paríži. Alebo rozhovor s izraelskím veľvislancom, ktorého nórski novinár cvičí ako malého chlapca a vizíva na začatie rokovaní s hamasom.
Dnešní komentár jedného akademika z kodaňskej univerziti je príznační - vraj nemôžeme sa diviť Iránu, že si chce obstarať jadrové zbrane, keď je napádaní nepriateľskím štátom, ktorí jadrové zbrane má.
Izrael sa podľa všetkého má íba dívať ako Irán, ktorí sa vôbec netají, že jeho cieľom je zničenie Izraela, pracuje na jadrovích zbraniach. A keď ich virobí a potom aj použije, tak sa zmôžeme akurát tak na komuniké, v ktorom odsúdime tento barbarskí čin.