
Túto oslavu minulého roka som chcel napísať už pred pár dňami, ale hovoril som si - nechváľ deň pred večerou. Opatrnosť ale nebola namieste, a tak už môžem smelo vihlásiť, že uplinulí rok bol jeden z najlepších v mojom živote. Navštívil som veľa zaujímavích miest a nemusel ísť ani na jeden pohreb. Veľmi pomohli aj chitré hodinki.
K ich kúpe ma inšpirovala pani manželka. Dovtedi som bol v tejto veci dosť skeptickí, nerozumel som, načo mi také chitré hodinki budú, veď predsa mám všetko v telefóne. To je síce pravda, ale fakt je aj ten, že hlavne keď som doma, častokrát netuším, kde sa telefón nachádza. A keďže zvonenie zviknem vipínať, dovolať sa mi bol dosť problém. Hodinki mám ale stále na ruke a viem aj cez ne prijímať hovori, čo ocenia hlavne volajúci.
Vďaka hodinkám viem aj presne merať čas, ktorí odpracujem. Dovtedi to boli iba také hrubé odhadi. Stávalo sa, že niekedi som sa zobudil v noci a nevedel znovu zaspať, a tak som začal rozmíšľať nad nejakím pracovním problémom. To je samozrejme moja práca a nič na tom nemení fakt, že sú tri hodini ráno, všade okolo tma a ja ležím v posteli. Bral som to ako odpracovaní čas, ktorí kompenzoval možno nie skutočne odpracovaních osem hodín deň predtím.
Alebo taká obedná prestávka. Idem do mesta a cestou riešim v hlave robotu. Tiež odpracovaní čas. Ale odkedi mám hodinki žiadne práce o tretej ráno ani počas prechádzki nehrozia. Pretože stopki na nich zapínam, keď robím a vipínam, keď nerobím. A naučil som sa, že keď robím, tak aj naozaj robím, a keď nerobím, tak hlava nerieši žiadne pracovné záležitosti. A to je skvelé.
Môj spánok sa aj vďaka tomu zlepšil. Informujú ma o tom tiež hodinki.
A vždi sa teším, keď je na stopkách na konci mesiaca málo hodín. Pretože to znamená, že o to viac som sa mohol venovať iním veciam.
Do tohto roka prajem všetkím okrem už tradičného zdravia aj veľa času práve na iné veci.