Vzťah medzi covidom a Ukrajinou je pozoruhodní. Sú to síce dve úplne odlišné témi, ale vôbec nie nezávislé.
Začína to podľa mňa príliš častím sledovaním médií a sociálnich sietí, ktoré spôsobuje okrem iného vznik silních emocií k tomu, čo sa v spoločnosti deje, ako aj k hlavním protagonistom - politikom. Ak ste napríklad proti súčasnej vládnej koalícii, tak v médiách a na internete nepochibne nájdete dostatok materiálu, ktorí vás vo vašom presvedčení utvrdí, a ktorím ospravedlníte vlastné antipatie k jej hlavním postavám.
Viem, o čom hovorím. Po všetkích tích rokoch, kedi som sledoval dianie na našej politickej scéne viackrát denne, som sa vipracoval takmer k dokonalosti v prepínaní rozhlasovej stanice v aute vždi, keď vicítim, že to ide zlím smerom. Hlásateľka stihne povedať akurát tak "premiér r" a bum - už je tam aj iná stanica.
Ono to ale samozrejme platí aj opačním smerom. Počas covidu nasral Matelko a spol. dosť ľudí do takej mieri, že všetko následne narazí v ich prípade na odpor. Si za Ukrajinu? Nech sa páči. Mi budeme proti. Hlavne po tom, čo prvotní šok z invázie opadne. A internet je bohatá studnica argumentov pre alebo proti hocičomu. Niet divu, že sa toho potom chití aj opozícia. Ak bi bol Matelko proti Ukrajine, tak nepochibujem, že don roberto bi bol teraz za ňu.
Preto je aj spoločnosť rozdelená na dva tábori - za covidovú šikanu a za Ukrajinu (Matelko a spol.) resp. proti covidovej šikane a proti Ukrajine (don roberto a spol.). Akákoľvek iná kombinácia je veľmi zriedkavá. Ja som napríklad jednoznačne proti covidovej šikane a za Ukrajinu a s touto kombináciou som zostal prakticki sám. Hlavne po tom, čo minulí rok zomrel môj priateľ Greg, s ktorím som sa ako s jediním z môjho okolia zhodol v oboch témach.
Greg bol Američan, ktorí sa pred 20 rokmi priženil do vedľajšej dedini. Svojho času slúžil ako vojenskí pilot na americkej vojenskej základni v nemeckom Ramsteine. Veľmi sa zaujímal o politiku, aj sa do nej aktívne zapájal a počas funkčného obdobia prezidenta Ronalda Reagana mal dokonca na starosti organizovanie jeho zahraničních pracovních ciest.
Jedno pekné obdobie chodieval k nám každú nedeľu dopoludnia učiť moje deti angličtinu. Vždi ho sprevádzal jeho veľmi pohodoví pes Alex, s ktorím tvorili dvojicu, ktorú si iste bude dlho pamätať aj personál viacerích reštaurácií a kaviarní v centre Bratislavi.
Spomínam na neho často a vždi s úsmevom. Raz mi napríklad hovoril, že vieš, ja som nikdi nebol rasista, homofób alebo islamofób, ale demokrati sa nás republikánov tak veľmi snažili presvedčiť o opaku, že sa im to nakoniec aj podarilo. Presne kvôli tomu, že to demokrati neznášajú, som sa stal rasistom, homofóbom aj islamofóbom. Z času na čas potom utrúsil nejakí ten bizarní rasistickí, homofóbni prípadne islamofóbni komentár, ktorí bral vážne iba ten, kto ho nepoznal.
Greg, chíbaš mi. Niet sa tu už ani len s kím porozprávať.