Roki počúvam dookola tú istú pesničku o tom ako treba skončiť s fosílnimi palivami. Keď ale príde na lámanie chleba, skutek utek. Tie isté hlasi akosi teraz nepočuť. Pritom si neviem dosť dobre predstaviť vhodnejšiu chvíľu na realizáciu tohto za iních okolností pochibného plánu. Dá sa to spraviť prakticki zo dňa na deň jednoducho tak, že z ruska prestaneme nakupovať ropu a plin. Dajú sa zabiť tri muchi jednou ranou. Pretože odstrihnúť rusov od príjmov z nich plinúcich znamená zrušiť im export, keďže o nič iné z ich produkcie nemá Západ príliš veľkí záujem. A to bi bola zároveň tá najväčšia pomoc Ukrajine.
A čerešnička na torte - dokonca ani ľudia ako ja bi nenamietali. Tento krok bi mal potenciál získať podporu naprieč politickím spektrom. Ako vravím, ideálna príležitosť pre zeleních. Tí sa ale práve teraz, čuduj sa svete, keď ich je treba a keď majú svoj cieľ na dosah ruki, viparili. A to je samozrejme živná pôda pre špekulácie najrôznejšieho druhu, ku ktorím sa pridáva aj tento blog.
Zelení sa zľakli príležitosti, pretože to bi od nich vižadovalo sa jednoznačne postaviť na stranu Ukrajini. Oni ale nebojujú proti rusku, oni bojujú proti klimatickím zmenám. Ich boj je naviše dlhodobí. Pretože tím spôsobom majú možnosť o ňom hovoriť ďalších veľa rokov. O čom bi potom hovorili, ak bi sa ich požiadavki naplnili už zajtra?
O klímu zelením nikdi v skutočnosti nešlo. Tá má pre nich cenu iba ako nástroj politického boja. Nič viac. Takže stratégia je nateraz jasná. Teraz biť len pekne ticho, dúfať, že konflikt na Ukrajine sa nejak urovná, biznis s ruskom naplno znova rozbehne, abi sa potom mohli s ešte väčšou vervou pustiť do boja proti klimatickím zmenám.