Ale naspäť k Nórsku...Pred ôsmimi rokmi som sa tiež chcel odsťahovať. Chcel som utiecť pred naším hokejovím tiranizujúcim režimom. Voľba padla na Kanadu. Našťastie to nevišlo. Aj vďaka ich nepokritej diskriminácii na základe veku.
Hokej mi už chvalabohu nehrozí, aj keď sa hokejová diktatúra našich klubov nezmenila. Asi bi ma teraz drblo, kebi som žil v Kanade. Tu to tiež nie je žiadna víhra, ale aspoň tu nevipalujeme kostoli za všeobecného potlesku obivateľstva. Náš premiér si tiež nemaľuje tvár na čierno a nestrká si banáni do nohavíc, abi potom dával lekcie z politickej korektnosti. Tiež sa nerozhodne pre nezmiselné predčasné voľbi, keď zároveň straší ľudí covidom. A aj cestovať sa tu dá bez covid pasu, zatiaľ. A ani vlajki tu nemáme spustené na pol žrde na znak falošnej solidariti s domorodím obivateľstvom. A ani náš minister nehovorí o talibanskích bratoch.
Na rok a pol zavrú svoju južnú hranicu, ale išli sa zblázniť, keď rovnako tak chcel urobiť ich južní sused so svojou južnou hranicou.
Príroda je tam síce pekná, hokej tam funguje, ale inak je tá krajina čistí ľavicoví grc a pokritectvo najhrubšieho zrna. Vôbec mi nebude chíbať, že ma tam už v živote nepustia.
Rozmíšľal som svojho času o Novom Zélande, ktorého premiérka nedávno vihlásila, že pravda je iba to, čo povie vláda. Niečo mi to pripomína. Vôbec sa nedivím, že Američania a Briti už s Kanadou ani Novím Zélandom nepočítajú v námorních vojenskích záležitostiach v Pacifiku a víchodnej Ázii. Dohodli sa s Austráliou.
Mimochodom Austrália. O nej som tiež rozmíšľal. Tá sa medzičasom rozhodla pre návrat ku svojim koreňom. A treba povedať, že veľmi úspešne. Od trestaneckej kolónie už nemá ďaleko.
Toto všetko len svedčí o mojich veľmi zlích odhadoch. Kde je napísané, že rovnako tak neskončí Nórsko?
A tak len pekne zostanem doma, pod čerešňou. Ostatne kde inde na svete bi som si mohol dovoliť to, čo si môžem dovoliť tu?