Žena mala v sobotu nápad pretriediť knihi ktoré mame v knižnici. Som celkom rád, že ich nezačala rovno vihadzovať a mal som tak šancu všetki zachrániť. Keď som ich tak hádzal po jednom na zem, z každej za zodvihol kúdol prachu. Veľa z nich tam bolo bez dotiku viac ako 10 rokov a asi bi ešte aj ďalších 10 ostali.
Nad niektorími som sa veľmi nezamíšľal. Už som ich čítal a viem, že sa k nim už nedostanem. Kazdí rok totiž kúpim zo dvadsať novích, zaujimavejších a ešte ani tie nestíham poriadne prečítať a už prichádzajú ďalšie.
Potom to boli slovníki. Všetki sú už prežité internetovími, ktoré sú ríchlejšie, bohatšie, dinamickejšie. Uvedomil som si v akom krátkom čase narástol internet do rozmerov, že nahradil aj takáto tradičné tlačené média, nehovoriac o novinách a časopisoch.
Našiel som však aj knihu Dunaj v Amerike, ktorú som sa chistal prečítať už dávnejšie. Teraz mi padla do ruki. Milo ma prekvapila detailními opismi prostredí, charakterov, hrou s kontrastami, ilúziami.
Najviac som sa trápil nad odborními knihami. Tie su však už tiež pre mna prežité, lebo podobné informácie už asi nebudem potrebovať. Existuje kopa programov, ktoré ich bezpracne nahradia alebo sú podobné informácie jednoducho verejné.
Jedine, ze bi internet prestal existovať.