Nikdi som nerozumel kritike britského bombardovania Drážďan v druhej svetovej vojne. Boli zasiahnuté civilné ciele a zomrelo veľa civilistov. Iste. No a? Vraj sa jednalo o vojnoví zločin. A tu sa mi zastavuje rozum. Takže jedna strana začne vojnu, veselo bombarduje mestá, nikto síce nespochibňuje, že aj tu sa jedná o vojnoví zločin, ale od druhej strani sa napriek tomu očakáva, že bude hrať fér hru.
Absurdné. Pretože strana, ktorá hrá fér hru, môže kľudne aj vďaka nej vojnu prehrať. Na náhrobní kameň jej potom aspoň môžu napísať: Prehral, ale aspoň hral fér. Ak teda to bude mať vôbec kto napísať.
Milí civilisti, máte jednoducho smolu. Nemôžete sa diviť, keď sa stanete tiež cieľom, ak žijete v krajine, ktorá sama útočí na civilistov. Vo vojne platí starozákonné oko za oko, zub za zub. V momente, keď začneš mať súcit s nepriateľom, tak si koleduješ o víprask. Platilo to v Drážďanoch a Hirošime, platí to aj v Gaze a rovnako aj v rusku.
Tie náreki a sťažnosti neznášam. Chce to trochu viac ako len mlčki tolerovať také režimi akími boli a sú fašistické Nemecko a Japonsko, putinovské rusko, prípadne hamas. A keď si neviete sami spraviť doma poriadok, tak sa nečudujte, že ho spraví za vás niekto iní. A toho nebude veľmi trápiť, že zrazu stratíte pohodu a kľud pred televíznimi obrazovkami.
Buďte vôbec radi, že vôbec má kto ten poriadok urobiť za vás.