Na 3. víročie ruskej invázie bol Boris Johnson v Kijeve, kde v jednom rozhovore povedal niekoľko zaujímavích vecí. Zopakoval, že Británia spolu s Francúzskom bi mali cítiť morálnu zodpovednosť voči Ukrajine vzhľadom na dohodu spred više tridsiatich rokov, podľa ktorej sa Ukrajina vzdala jadrovích zbraní. A tiež nemal problém nahlas povedať, čo si mislí o nedávnich vírokoch súčasnej americkej administratívi na adresu Ukrajini a jej prezidenta.
Potom ale - pre mňa dosť nepochopiteľne - začal do neba vichvaľovať dohodu o nerastních surovinách, ktorú ide Ukrajina uzatvoriť s USA. Vraj ako je skvelé, že Ukrajina bude mať USA naďalej na svojej strane. Nechápem totiž, ako sa dá jedním dichom skopať nedávne škandalózne vihlásenia a hlasovanie v OSN pod čiernu zem a zároveň obhajovať dohodu s USA, ktoré sa celkom nepokrite pridali na stranu ruska.
Morálna zodpovednosť ale v skutočnosti končí dodávkami zbraní Ukrajine. Na prvom mieste stále zostáva spojenectvo s USA. Povieme síce nahlas, čo si o nich mislíme - lebo však máme vlastní názor - ale od nich ani na krok. Nech sa pohnú kamkoľvek, ideme za nimi. A nech majú USA aj skvelí biznis z utrpenia Ukrajini - podstatné je, že tam budú, takže mi nebudeme musieť nič dramatické riešiť.
A v tomto duchu vidím aj vijadrenia britského premiéra - povedal síce, že je ochotní vislať britskích vojakov na Ukrajinu ako súčasť mierovej dohodi. Ale nepovedal za akích podmienok ani na ako dlho. A abi sa nepovedalo - navíšil vídavki na obranu z 2.3 na 2.5% v pomere k HDP. A tiež odmietol sa rozhodovať medzi USA a Európou vo vojenskích záležitostiach.
Skrátka - business as usual.