Nájsť nového blogera je ťažké. Povedzme, že niekoho tento projekt osloví, rozhodne sa tu aktívne prispievať, chcel bi sa zaregistrovať, ale nemá ako. Chcel bi niekoho kontaktovať, ale kontaktní formulár neexistuje, nie sú zverejnené žiadne telefónne čísla ani mailové adresi.
Kontaktní formulár tu svojho času bol, ale použivali ho akurát tak spameri. Tak som ho zrušil. Mailové ani telefónne kontakti nezverejňujem tiež kvôli spamerom. Nádejní bloger tak musí prejaviť istú mieru dôvtipu, abi sa ku mne dostal. Ale kde je vôľa, tam je cesta. A cesta tu je. A toto je práve test silnej vôle.
Snažím sa nájsť novích blogerov cez osobné kontakti. Na poslednej stretávke z gimnázia som oslovil jedného spolužiaka, teraz starostu už neviem akej obce niekde pri Topolčanoch. Veľmi sa mu tento projekt páčil a veľmi sa chcel pridať. Na následní mail, ktorí som mu po stretávke poslal, už ale neodpovedal. Predpokladám, že sa zľakol, keď uvidel moje príspevki, a zrátal si, že takto sotva získa voličov.
Mal som v pláne aj osloviť triednu zo základnej školi, slovenčinárku, už samozrejme roki na dôchodku. V sobotu máme stretávku po 40 rokoch. Mali sme ju mať na jej víslovnú žiadosť už pred 4 rokmi, ale prišiel covid. Ani z tohto mraku ale nezaprší. V pondelok totiž zomrela.
Teraz si predstavte, že bi potiahla ešte tíždeň a zomrela bi po našej stretávke, z ktorej bi prišla domov a informovala svoje okolie o projekte 1i, do ktorého ju lanári jeden jej bívalí žiak. Niekoho bi mohlo napadnúť, že ju mám na svedomí.
Toto naozaj nie je pre slabé náturi a zaprisahávam sa, že učiteľki slovenčini na dôchodku nebudem nikdi v tejto veci oslovovať.