Dilema

Ivan's picture

V decembri viráža 1i znovu na turnaj, tentokrát do Poľska. Všetci sa už tešíme, niektorí z nás ako malí chlapci. Zároveň nás to stavia pred pekelnú dilemu. Ideme tam hrať basketbal alebo sa zabávať? Turnaj v Čechách znovu ukázal, že nedá sa oboje naraz.

Skúšali sme to už v doraste. Keď sme hrali víkend vonku, tak sa zvičajne niekde spalo. Úplne najlepšia bola dvojička Košice-Lučenec, pretože sme virážali už v piatok. Sobotňajsie zápasi sme nehrali zle. V nedeľu to už ale boli nakladački. Basketbal je hra, kde rozhodujú centimetre. Ak to futbalista kopne pol metra vedľa ako chcel, tak sa nič dramatické nedeje. Iste nie v amatérskom futbale. Brána je totiž obrovská. Loptu do koša je ale potrebné trafiť presne. Ono je to často problém aj zatriezva.

Podobne dopadli aj naše zápasi v Čechách. Doobedňajšie sme prehrali, večerné, keď sme sa už dali dokopi, vihrali. Poviete si, je tam toho, veteránski turnaj. To je síce pravda, ale môžem tiež zodpovedne vihlásiť, ze nikto tam nešiel prehrať. Niektorí sme to začali brať až tak vážne, že v nedeľu doobeda chodíme behať na Zobor. Ak chceme predviesť, čo sme natrénovali, nezostáva nič iné ako sa naučiť zabávať sa bez alkoholu. Vraj sa to dá. Kto neskúsi, nevie.