RIP IP

Ivan's picture

Dnes skončil môj život. Tak ako som ho poznal. Tušil som to ale už dávnejšie.

Asi pred mesiacom som mal pracovné stretnutie cez internet s mojimi bívalími kolegami. Prvá pol hodina, ktorej som bol pasívnim poslucháčom, bola o covide. Dozvedel som sa, že kolega bol po očkovaní asi tíždeň mimo s bolesťami hlavi, ktoré v živote predtím nezažil. Kolegiňa sa ho pítala, či si nemislel, že má krvnú zrazeninu. Evidentne teda boli riziká krvních zrazenín diskutujúcim známe. O to prekvapivejšia bola ich reakcia na moju zápornú odpoveď ohľadne očkovania. Vraj som nezodpovední voči ostatním.

Dnes som bol po veľmi dlhom čase na pive s basketbalovou partiou a opakovalo sa to isté. Všetci okrem jedného mladíka sú očkovaní a bol som to preto ja, kto musel visvetľovať svoj postoj. Tvrdenie, že sa o seba neobávam, neobstálo. Vraj mám brať ohľad aj na mamu. Keď som protestoval, abi moju mamu, ktorá vo svojich 82 rokoch nevinechala kvôli covidu jeden deň vo svojej ambulancii, do toho nezaťahovali, visvitlo, že išlo nie o moju mamu. V tom momente debata skončila, pretože bolo jasné, že sa k zodpovednosti za jej život neprihlásim.

Cítil som ale, že som nedal vičerpávajúcu odpoveď na otázku, prečo sa nejdem dať očkovať. Tak som sa po čase k téme vrátil otázkou, čo vedia očkovaní o princípe, na akom fungujú covidové vakcíni. Dve odpovede, ktoré som dostal, pokrívajú celé spektrum. Od "jasné, však je to na internete" po "neviem o tom ani hovno."

Odpoveď na otázku, čo vedia očkovaní o dlhodobích účinkoch vakcín, bola aspoň férová. Nevedia nič. Napriek tomu som to ja, kto musí visvetľovať svoj postoj. Ale nemusím sa vraj báť. Keď sa vraj nechcem očkovať, nemusím. Pričom následná debata bola o covidovom pase, aplikáciu ktorého má programovať jeden z diskutujúcich.

Dnes mi definitívne došlo, že takto uvažuje celá spoločnosť. A bez covidového pasu sa nikam nedostanem.

A drvivej väčšine spoločnosti to pripadá normálne.

RIP Ivan.