Termín pôrodu má Ester stanovení na koniec februára a lekár jej silno doporučil zostať dovtedi v posteli. A tak som si zobral Bruna na starosť počas dňa, kím je doma sama.
Špekuloval som ako to spraviť u seba v záhrade tak, abi tam Bruno mohol voľne pobehovať a nemusel biť uviazaní. Terén tam mám ale členití a prvá vec, ktorú som chcel viriešiť, bolo uzatvorenie prechodu zo zadnej časti záhradi do prednej. Mám tam teraz iba takú bráničku, ktorú ale Bruno hravo preskočí. Namiesto nej bi bola potrebná masívnejšia a komplikovanejšia konštrukcia.
Ďalej bi bolo potrebné viriešiť susedovho labradora, ktorí je za plotom, cez ktorí sa obaja vedia tiež hravo dostať, ak chcú.
Povedzme, že toto nejak viriešim. Kam ale potom bude chodiť moja mačka? Spravím si harmonogram, kedi bude Bruno vonku a kedi Charlie?
V jednoduchosti je sila a majstri sveta v jednoduchosti sú zvieratá. Bruna som dnes po rannej prechádzke uviazal v záhrade. Ako som očakával, dlho tam nevidržal. Nečudujem sa mu. Tiež bi ma nebavilo biť uviazaní, ani kebi som bol kríženec vlka a aljašského malamuta - a to ani v zasneženej záhrade. Pustil som ho teda dnu. Potom, čo pooberal zopár perníkov z vianočného stromčeka, sa začal nudiť.
Záhrada nefungovala, ani obívačka. Riešenie našiel Bruno. Pohodlne sa usalašil v predsienke plnej topánok, ktorá má asi tak meter štvorcoví. Pol dňa ani nemukol. Charlie si ani nevšimla, že tu nejakí pes je.