Blogs

Nad tímto sa zastavuje rozum. Bill Gates v rozhovore s Chrisom Wallaceom vihlásil, že Trumpove zákazi letov z Číni a neskôr aj ďalších oblastí mali nepriazniví dopad na pandémiu koronavírusu. Situáciu nezlepšili, ale zhoršili, spôsobom, akím boli zrealizované.

Celí rozhovor má biť zverejnení tento víkend, takže si ho určite pozriem. Som nesmierne zvedaví, či sa dozviem ako inak sa dá zrealizovať zákaz letov ako tak, že žiadne leti sa nekonajú, a ako to môže celú situáciu zhoršiť.

31. januára 2020 Trump zákazal leti z Číni, čo Biden vtedi označil za histerickú reakciu. Svetová zdravotnícka organizácia vtedi tento krok tiež odsúdila. Odvtedi sú tak Biden ako aj WHO ohľadne zákazu ticho a najradšej bi na celú záležitosť zabudli. Guvernér štátu New York naopak najnovšie Trumpovi vičíta, že nezakázal leti z Európi skôr... A teraz sa dozvedáme, že kebi tie leti z Číni pokračovali, nemuselo biť toľko prípadov.

This does not make any fucking sense, Mr. Gates.

Donald Trump predvčerom tweetol zmanipulované video, na ktorom je Joe Biden a skladba Fuck the police s otázkou "čo má biť toto?" Sú samozrejme iba dve možnosti: buď naozaj nevedel, čo to je, alebo naopak veľmi dobre vedel, čo to je. Tak či onak, volič Trumpa si musí položiť otázku, či má toto naozaj voliť.

Tak som si povedal aj ja, že sa skúsim na celú vec pozrieť ešte raz a skúsim nájsť dôvod, prečo Biden áno a Trump nie. Ale ďaleko som sa nedostal.

Hneď prvá správa, ktorú som si dnes v súvislosti Bidenom prečítal, bol pre zmenu jeho tweet, v ktorom varuje Britániu, že keď dôjde k porušeniu dohodi z roku 1998 a k obnoveniu fizickej hranice medzi Severním Írskom a Írskom, USA nepodpíšu žiadnu obchodnú dohodu s Britániou. Toto je ťažké vidieranie presne na spôsob Baracka Obamu, ktorí pred referendom o brexite - teda ešte počas svojho funkčného obdobia - povedal, že keď Británia bude hlasovať za brexit, dostane sa na posledné miesto zoznamu krajín, s ktorími budú USA uzatvárať obchodné dohodi.

V prvom rade, Británia je suverénna krajina a má nespochibniteľné právo si chrániť svoje hranice ako len uzná za vhodné. Odchodom z EU sa predsa nevzdáva Severného Írska. Ak nedôjde k dohode s EU, potom je nereálne očakávať, že Británia bude akceptovať, že Severné Írsko bude vlastne hospodárskou súčasťou EU. Aj keď to bude mať za následok porušenie dohôd, ktoré boli dohodnuté za iních okolností, aké sú tu teraz. V roku 1998 nikto nepredpokladal, že Británia opustí EU a ani minulí rok nikto nepredpokladal, že Británia sa aj nemusí dostať na zoznam krajín, ktoré môžu do EU vivážať potravini.

Ak medzi Severním Írskom a Írskom vznikne fizická hra a dôjde k obnoveniu násilností, potom je to snáď problém toho, kto tie násilnosti obnovil. Akokoľvek bi sa to snažil ospravedlniť vznikom hranice a argumentáciou o porušení dohodi.

Joe Biden používa na Borisa Johnsona presne tú istú palicu, ktorú sa rozhodla použiť aj EU - a tou je Severné Írsko. Zabúda, že na Britov vihrážki neplatia. A tiež zabúda, že obchodné dohodi nie sú žiadnim darčekom pre Britániu, ale profitovať z nej budú tak USA ako aj EU. To na rozdiel od Bidena vie Trump, ktorí po nástupe do funkcie vijadril veľkí záujem na uzatvorení obchodnej dohodi s Britániou, čím veľmi správne poslal Obamu vihrážku do patričních medzí.

Zmanipulované video je nechutné, ale ešte nechutnejšie sú pre mňa vihrážki a vidieranie.

Titulki agentúri Reuters v posledních dňoch boli jasné - Boris Johnson porušuje dohodu o odchode Británie z EU, ktorú sám dojednal. Keďže to isté tvrdili aj také mená akími sú Tony Blair a John Major, spozornel som, keďže to je pre mňa signálom, že veci sa majú v skutočnosti inak.

Je pravda, že porušenie dohodi prijatím zákona o vnútornom trhu pripúšťa aj samotná britská vláda. Takže na prví pohľad nie je o čom - dohodi sa majú dodržiavať. Druhí pohľad ale nezaškodí.

O čo teda vlastne ide. Celá vec súvisí so špecifickím postavením Severného Írska, ktoré je a pochopiteľne aj zostáva súčasťou Veľkej Británie. Podľa dohodi z roku 1998, ktorou sa podarilo zastaviť roki násilností, medzi Severním Írskom a Írskom nebude existovať fizická hranica, teda nebudú existovať hraničné prechodi. Odchodom Británie vznikla ale otázka, ako zabezpečiť integritu jednotného trhu EU bez fizickej hranice v prípade nedojednania colnej únie medzi Britániou a EU. Dohoda o odchode Británie predpokladá, že skutočná colná hranica bude v Írskom mori. To znamená, že tovar smerujúci z Británie do Severného Írska bude podliehať colnej kontrole už na britskích ostrovoch.

Rokovania o novej obchodnej dohode medzi EU a Britániou uviazli. EU napríklad požaduje prístup ribárov do britskích vôd, čo Británia pochopiteľne odmieta. A tak si EU povedala, že zatlačí. Británia stále nemá garantované miesto na zozname krajín, ktoré môžu do EU vivážať potravini. Nič na tom nemení ani tvrdenie Michela Barniera, že EU neodmietla zahrnúť Britániu do tohto zoznamu. Neodmietnuť totiž ešte neznamená prijať. V kombinácii s posunutím colnej hranice do Írskeho mora tak vzniká riziko, že Británia nebude môcť zásobovať potravinami Severné Írsko. A tak sa kabinet Borisa Johnsona rozhodol nenechať nikoho na pochibách, čo v takejto situácii urobí - práve prijatím zákona o vnútornom trhu.

Kritici tohto kroku britskej vládi implicitne tvrdia, že Británia dohodou o vistúpení z EU sa vzdáva v jej prospech časti svojho územia. Samozrejme nahlas to nepovedia, pretože to neznie dobre. Oveľa lepšie znie tvrdenie, že Boris Johnson porušuje medzinárodné zmluvi.

Návštevou kaderníckeho salónu vikonala Nancy Pelosi podľa mňa dobrí skutok. Podporila tím totiž biznis, ktorí musí biť od marca zatvorení, v dôsledku čoho stojí na prahu bankrotu. Takže každí dolár iste príde vhod. A ani to s tou maskou, či skôr bez nej, nevidím až tak tragicki. V salóne nebol okrem kaderníka nikto, a ak to jemu nevadilo, potom nie je veľmi čo riešiť.

Problémom je to, čo sa dialo predtím a hlavne potom. Nancy Pelosi dovtedi veľmi intenzívne prízvukovala, aké nutné je všade nosiť masku. V Kalifornii je to aj povinnosť, ktorú ustanovil miestni guvernér - mimochodom jej sinovec. Od šéfki Kongresu sa pochopiteľne očakáva, že sama pôjde príkladom a hlavne bude dodržiavať nariadenia. Obzvlášť jej vlastnej strani. Ten kadernícki salón inak nemal biť oficiálne vôbec čo otvorení. Nancy Pelosi tvrdí, že o tom vôbec nevedela. Verím jej, ale znova to zarazí, pretože to naznačuje, že Nancy Pelosi si nie veľmi uvedomuje, v akej situácii sa nachádzajú miestni podnikatelia, ktorí musia biť pol roka zatvorení.

Najväčším problémom ale je jej vízva majiteľke kaderníctva, abi sa jej ospravedlnila zato, že to celé na ňu narafičila...Na komentovanie tohoto sa mi ťažko hľadajú slová, snáď len, že v Bulharsku vraj majú príslovie: “Drzosťou k progresivite.”

Uvidíme, či toto pokritectvo demokrati v novembri ustoja. Príkladov, kedi demokrati robia opak toho, čo prikazujú iním, je viacero. Ak sa im ale podarí udržať Kongres a zopakovať chaos zo svojich primárok aj pri spracovaní vísledkov prezidentskích volieb, takže víťaz nebude do januára známi, potom skutočním víťazom nebude ani Donald Trump, ani Joe Biden, ale práve Nancy Pelosi. Na ňu ako šéfku Kongresu totiž v takejto situácii prejdú prezidentské právomoci.

Pisalo sa leto, neviem kolko do zadu.

Sedime so skupinou ciklistov na cervenom svetle na krizovatke. Svetlo sa nemeni, krizom ziadne auta nejdu, tak sme virazili.

HUU-HUU za nami RCMP auto nas odstavilo. Policajt vistupi a:

- Chlapi a baba, toto nemozete robit, na cervenu!
- Ale sak tam nic neslo!
- No to nevadi. Ja som tiez ciklista, ja viem presne co robite, ale tuto okolo mna je kopa civilistov v autach a ked vas nezastavim mozu zavolat mojmu sefovi a stazovat sa. Potrebujem to? Postojme tu 5 minut, pokecajme, ja vas budem varovat ze toto nemate robit, a potom HAPPY RIDE!

Asi zijem v inej krajine...

Corona je ústrednou témou tohto roka, ale som ochotní sa staviť, že nikto z čitateľov nikdi nič nepočul o policajtke Natalie Corone. Jej príbeh je totiž tak všední, že nemal veľkí dôvod sa dostať na titulki médií. 10. januára 2019 zasahovala na mieste dopravnej nehodi v severnej Kalifornii, keď ju zastrelil pištolník na bicikli. Mala 22 rokov a bola prvím policajtom, ktorého v USA v roku 2019 zastrelili počas víkonu službi. Tiež nič mimoriadne. V tom roku v USA totiž zastrelili policajta v priemere každí deviati deň.

Deň predtím zabili v Louisiane ďalšiu čerstvú absolventku policajnej akadémie. Chatéri Payne, inak černoška, mala na sebe uniformu, ale do tíchto štatistík sa nedostala, pretože ju zastrelili doma, ešte predtím ako jej začala šichta - a teda mimo víkonu službi.

V Británii od začiatku koroni zviknú každí deň tlieskať zdravotníckemu personálu za to, že riskuje vlastné životi v boji s vírusom. Policajtom v USA nezatlieskal nikdi nikto. Ako uznanie sa im v posledních dňoch dostávajú tampóni v kávach a vízvi na odchod zo zamestnania, ktoré im veľmi ochotne servíruje miestni kaviarenskí a reštaurační personál.

Zhíčkaná americká spoločnosť od policajta hlavne očakáva, že si splní vlasteneckú povinnosť - a nechá sa zabiť.

Keď sme si pred pár rokmi so sinom požičiavali auto na letisku v Pittsburgu, pripomínal som mu, že keď nás náhodou zastaví polícia, nesmieme robiť žiadne prudké pohibi - vodič musí mať ruki na volante a spolujazdec ich má mať podľa možnosti tiež tak, abi mu na ne bolo vidno. Ak sa totiž napríklad začnete prehrabávať v odkladacom priestore, policajt nemôže vedieť, či náhodou na neho nevitiahnete zbraň. Preto je rozumné urobiť to, čo vám policajt povie.

Jacob Blake v Kenoshe, štáte Wisconsin, si ale povedal, že neuposlúchne príkazi policajtov, a namiesto toho sa rozbehol smerom ku svojmu autu. Vraj tam mal mať nôž, čo ale druhá strana popiera. Jacoba Blaka postrelil policajt viackrát do chrbta. Ako nezabudnú prízvukovať médiá - stalo sa tak pred očami jeho detí.

Je pritom úplne jedno, či tam ten nôž mal alebo nie a už vonkoncom je jedno, či tam boli jeho deti alebo nie. Policajt predsa nemôže vedieť, čo v tom aute má. A kľudne mu môže ísť o život. Ak bi sa len zostal prizerať, mohlo bi to biť to posledné, čo na tomto svete urobí.

Jacob Blake si za to môže sám. Stačilo poslúchnuť policajtov.

Dnes slávime ústavu, preto bi sa tiež patrilo trochu povenovať nejakej ústavnej problematike. Priznám sa, nikdi som nebol úplne stotožnení s 2. dodatkom ústavi USA - teda právom vlastniť a nosiť zbraň. Presnejšie povedané, chápal som obe strani tejto debati. Ak sú zbrane voľne k dispozícii všetkím, potom to má za následok, že sa strieľa aj tam, kde bi sa inak nestrieľalo. Na druhej strane, ak sa zbrane postavia mimo zákon, doplatí na to ten, kto sa tím zákonom riadi, keď nájde vo svojej obívačke ozbrojeného lúpežníka, ktorému sú zákoni srdečne ukradnuté.

Udalosti v uliciach americkích miest mi pomohli konečne vitvoriť si jednoznační názor na túto otázku. Keď hnutie Black Lives Matter prišlo s požiadavkou na zastavenie financovania polície, pripadalo mi to ako nie veľmi podarení vtip. Demokratmi ovládané mestá sa toho ale chitili a naozaj začali zosekávať rozpočti polície. New York navrhol rez vo víške zhruba miliardi dolárov, čo sa ale miestnej kongresmanke Alexandrie Ocasio-Cortez videlo biť strašne málo, keď veľavravne vihlásila: "Zastavenie financovania polície znamená zastavenie financovania polície." Joe Biden na túto tému vihlásil, že nie je za zastavenie, ale za odklonenie financií smerom k sociálnim programom, čo bi v preklade v praxi znamenalo, že keď nájdete vo svojej obívačke lúpežníka a zavoláte políciu, namiesto policajtov k vám pošlú - sociálneho pracovníka.

Takže niet o čom. Ak je dokonca aj budúcnosť samotnej polície neistá, je nevihnutné mať možnosť sa brániť sám. A k tomu je potrebná zbraň. Okrem mňa to pochopilo v posledních tíždňoch aj 5 miliónov Američanov, ktorí zbraň doteraz nikdi v živote nemali.

Takže po mesiacoch bordelu v uliciach sa konečne ozval aj prezidentskí kandidát demokratov, keď odsúdil násilnosti v Kenoshe a ďalších mestách. Doteraz boli demokrati nielenže ticho, ale prejavovali veľkú mieru pochopenia nad vítržnosťami, ak k nim priamo nevizívali. Však Barack Obama? Bola za tím dosť cinická kalkulácia - čím väčší bordel tu do novembra bude, tím väčšiu šancu bude mať demokratickí kandidát. Veď predsa riba smrdí od hlavi.

Táto stratégia sa ale začína obracať proti jej tvorcom, čo sa prejavuje v náraste Trumpovích preferencií. Americkí volič si totiž vie dať dokopi, že policajtov neriadi Trump na federálnej úrovni, ale jednotlivé štáti a mestá, a bordel je hlavne v tích, ktoré riadia demokratickí starostovia a guvernéri.

A tak Biden postupne otáča. Už spomínaní Don Lemon zo CNN to znovu okomentoval tak, že sotva kto môže pochibovať, o čo tu v skutočnosti ide: "Vítržnosti musia prestať. Prejavuje sa to v prieskumoch volebních preferencií...je to to, čo teraz najviac rezonuje." Pripomínam, že to bol kolega Dona Lemona zo CNN, Chris Cuomo, brat guvernéra štátu New York, ktorí sa smrteľne vážne pítal, kde je napísané, že protesti majú biť pokojné. Potom tiež otočil, keď zistil, že to ľudia nežerú.

Podľa Dona Lemona trpí Trumpov volič "kognitívnou disonanciou". Aspoň že má volič Joe Bidena dostatočne silní žalúdok, keď sa dokáže nepovracať pri pohľade na otrasnú vipočítavosť jeho kandidáta, strani a jeho médií.

Rasťo spomenul Bulharsko a to mi vždi pripomenie jeden príbeh, ktorí stojí na samom začiatku existencie tejto doméni. Spomínal som ho už na iních miestach, ale zaslúži si mať svoje miesto aj tu.

Dávno pradávno, ešte keď dinosauri chodili hore Kupeckou, som mal v Bulharsku priateľku. Mamu mám Bulharku, takže po bulharski som od malička vedel. Bola to ale taká kuchinská bulharčina. Nikdi som ju formálne neštudoval, bulharské knihi som nečítal, po bulharski som dovtedi nikdi nič nenapísal, ale vedel som sa dohovoriť. Keď nad tím tak teraz rozmíšľam, tak slovo "jazik" dokonale vistihuje to, o čom to celé v skutočnosti je: jazikom neštudujeme, nečítame a ani nepíšeme, ale hovoríme.

S priateľkou sme komunikovali prostredníctvom klasickích listov, ktoré človek vlastnoručne napíše, vloží do obálki, ktorú olíže, zalepí, olíže ešte aj poštovú známku, ktorú nalepí do pravého horného rohu, zájde na poštu a tam ju odošle. Celé mi to teraz pripadá tak neskutočné a tak dávno, že mám pochibnosti, či tie dinousari chodili hore Kupeckou už vtedi alebo až o niečo neskôr.

Azbuku som poznal z ruštini, nejakú slovnú zásobu som mal, skloňovaním som sa trápiť nemusel, keďže bulharčina - ako jediní slovanskí jazik - nemá pádi. Písanie po bulharski mi tak pripadalo biť ako nová ale zvládnuteľná vízva. A naozaj to aj fungovalo.

Raz som napísal niečo v tom zmisle, že dúfam, že sú moje listi dostatočne zrozumiteľné. Odpoveď, ktorú som dostal, ma šokovala a v istom zmisle obrátila celé moje chápanie tohto sveta narubi. Ako keď ten, kto veril, že Zem je plochá, zistí, že je v skutočnosti guľatá - niečo na ten štíl. Vraj všetko bolo ok až na takí malí detail, že bulharčina na rozdiel od ruštini vôbec nepoužíva písmeno jeri, ktoré som bez mihnutia oka dával všade tam, kde som mal pocit tvrdosti.

Dovtedi som o nutnosti písmena ipsilon - ekvivalentu ruského jeri - nikdi ani na sekundu nepochiboval. Veď predsa prečo bi existovali vibrané slová, prečo bi učitelia slovenčini trávili toľko času visvetľovaním kedi také a kedi onaké i a ako bi sme vedeli, či je to takí vír alebo onakí. Na hodinách, keď sa preberal Ľudovít Štúr, som musel buď vždi chíbať, alebo - čo je pravdepodobnejšie - faktu, že jeho slovenčina ipsilon vôbec nepoužívala, sa akosi nedostávalo patričnej pozornosti.

Nasledovali roki presvedčovania môjho okolia, že aj slovenčina - rovnako ako bulharčina a ďalšie južnoslovanské jaziki - si vie vistačiť s jedním i. Vísledki sú zatiaľ veľmi skromné. To ma ale nemôže odradiť. Práve naopak.

Ako povedal Galileo Galilei: "A predsa sa točí."